5.9.09 - Cyklotrek DION

dĺžka 67 km, čas trasy 4:27 hod., AVS 15,1 km/hod.

7.9.09 - Cyklotrek BAHNA

dĺžka 58 km, čas trasy 3:36 hod., AVS 16 km/hod.

8.9.09 - Cyklotrek LITOCHORO

dĺžka 58 km, čas trasy 3:25 hod., AVS 17 km/hod.

9.9.09 - Cyklotrek LOFOS

dĺžka 58 km, čas trasy 4 hod., AVS 14,5 km/hod.

11.9.09 - Cyklotrek PLATAMON

dĺžka 73 km, čas trasy 3:30 hod., AVS 21 km/hod.

12.9.09 - Cyklotrek KATERINI

dĺžka 23 km, čas trasy 1:35 hod., AVS 17,1 km/hod.

    Nakoniec do tretice nám to vyšlo. Aj keď nie podľa plánu, ale predsa.  Konečne 3.9.09 o 12.30 hod. sme vyrazili autobusom CK so svojími bicyklami na palube /v krabiciach v batožinovom priestore/ na 24 hodinovú cestu do Grécka pod Olymp. V autobuse  bola naša skupinka /šiesti členovia BaLTurS-u/ spolu s ďalšími desiatimi dovolenkármi, takže miesta na sedenie a ležanie sme mali dosť. Cesta bola OK, až na hraničné prechody s Macedonskom. Do letoviska Olypiaki Akti /Olympic Beach/ autobus dorazil niečo po dvanástej hodine na obed. Vybalili sme a skompletizovali bicykle, zariadili sa v izbách a hneď poobede sme šli sa prejsť popri pláži na sever do letoviska Paralia. Tesne predtým bol Laďo pozrieť skratku cez pole, kade by sa malo vyrážať do vnútrozemia. Pieskové pláže boli pekné, v Parálii nás prekvapilo veľa stánkov a obchodov s oblečením, suvenírmi a s bars čím. Oficiálne náš pobyt začínal večerou vo vedľajšom hoteli asi 50 m od nášho. Mali sme svoj 6 miestny stôl a večera po dlhej ceste nám padla veľmi dobre. Pomaly sme plánovali svoje najbližšie dni, čo kde by bolo dobré navštíviť a vidieť. Veľmi vhod nám prišli informácie od našich kolegov z Prešova /Silvie a Ľuba/, ktorí nás vyprevadzali a boli tu s cyklozájazdom v máji tohto roku. Silvia nám požičala mapu, taže naša orientácia v teréne bola o to ľahšia. Ľubo zas okrem cenných informácii zabezpečil aj krabice pre bicykle a pomoc pri ich balení. Obom Vám vrela vďaka.  Prvý deň sa teda vyrážalo hneď po raňajkach, ktoré boli o 8.15 /pozor čas bol o hodinu posunutý dopredu oproti nášmu/ - smer Dion. Skratkou /asi 6km/ sme si to švihli k nadjazdu nad diaľnicou a popri diaľnici na juh až k odbočke na Dion. V Dione stojí za návštevu archeologické nálezisko, ktoré sme videli z cesty, ale podarilo sa aj vstúpiť do areálu, kde bol miestny archeológ, pracujúci na úprave dna bazénu. Z Dionu sme šli popri cerkvi smerom k pohoriu Olymp, kde sa maju nachádzať vodopády. Podarilo sa ich aj nájsť a bol to zážitok. Ale ešte väčší bol stupak k ním. Proste "dašto nenormálne". Dokonca sme prekonávali tzv. magnetický úsek, kde aj akože dole kopcom bolo potrebné zaradiť stupeň 2:2. O to bolo krajšie kúpanie v jazierku pod vodopádom . Voda bola sice čerstvo horska, ale čo človek neurobí pre osvieženie. Kedy sa tam ešte vrátime? Takže predsa to len stalo za to. Samozrejme aj zjazd dole nemal chybu. Až na to, že sme sa trochu v Dione potratili a Laďo mal pád, kde si to odniesol jeho Opympus. Z Dionu sme to struhli "skratkou" k diaĺnici, cez pole s melónmi, čo sme patrične aj využili. Aj keď nám cestou spadol, hneď sme ho aj "spasali".  Ďalšie bohužiaľ cestou už neboli.  Skratkou od diaľnice nás trocha prehnali ovčiarske psy, našťastie napadli len brechotom. Hrozno popri ceste ešte nebolo dozreté, ale dozrieva pomaly a isto.Na večeru sme dorazili akurát. Neskoro večer  sme si posedeli na terase s našou hruškou, aby sme splachli prach z ciest a rozobrali dnešný trek, aký bol ťažký a pekný zároveň /fotky o tom svedčia najlepšie/. Ďoďo stihol navštíviť internetovú kaviareň, aby sledoval futbalovú kvalifikáfiu SVK - CZ . Zápas sa skončil remízou 2:2, ale Ďoďo videl pre "rýchlosť" inernétu len jeden gól. Samozrejme, že sme to večer ešte patrične rozobrali.

Na druhý deň, cestou popri pláži v Paralii sa rozpršalo, útulok nám poskytla kaviarnička, dáli sme kávu + minerálku a po asi hodike sme boli nútení vrátiť sa späť, lebo bolo zatiahnuté a stále hrozili prehánky. Niektoré nás aj prehnali. Zbytok dňa sa trávil pri kartách a telke.

Na tretí  deň sme naplánovali trasu popri pobreži na bahna, t.j. liečive bahna v akýchsi "nádržiach", kde cestovka robí tiež fakultatívne výlety.   Cesta tam bola troška proti vetru, ale v pohode. Bahna sme našli, no najprv  sa išlo po severnom pobreží výbežku, nájsť niejaké mušličky. A aj sa podarilo. Na druhej strane cesty sme objavili korytnačku, ktorá pekne zapózovala. Potom sa Lenka kôli skrášľovacej kúre odhodlala natrieť bahnom, Vasiľ ju o pár minút  samozrejme nasledoval. My ostatní sme sa skôr ukrývali pred vetrom a hľadali ešte niejaké mušle /hlavne Jana a Laďo/. Cestou späť sme opravili Jane dva defekty, ale pošťastilo sa nám /vďaka Vasiľovi a Ďoďovi/ objaviť sad s broskyňami. Čo bolo ďalej hádam netreba rozoberať. Cesta späť potom viedla cez predmestie Katerini s návštevou Lidlu a potom priamo do nášho letoviska. Počasie nebolo boh vie čo, ale na izbe by sme sa unudili, takže bicykle boli veľmi vhodným  prostriedom. Večer sa niesol v ovocnom duchu, samozrejme s hruškou. Tou sme už ponúkli aj domáceho, zjavne mu chutila.

Štvrtý deň si dievčata vyberajú pláž, keďže sa ukazuje dobré počasie. " Veď sme na dovolenke". My si vyberame svoj dnešný cieľ - mestečko Litochoro - brána do Olympu. Šinieme si priemerkou asi 35/hod. popri diaľnici až k odbočke k dnešnemu cieľu.  Za križovatkou nas čaká "rovná " cesta si 3km. Vyzerá, že je to rovinka, ale prevod 2:2 tomu nenasvedčuje. Až keď sme zastali vyfotiť sa, zisťujeme, že je to dobré stúpanie, lebo hladinu mora bolo vidieť veľmi ďaleko.  Cestou je počuť akési výbuchy, streľku z diel resp. tankov. A naozaj. Hneď veďľa cesty je bojisko - tankodrom /zákaz fotenia/  a míňame aj vstup do kasárni.  Mestečko Litochoro je veľmi pekné, upravené a čisté, čo sa akosi o zvyšku Grécka nedá povedať, hlavne priestory popri cestách sú hrozné.  Oddychujeme trocha v miestom, pekne upravenom parku. V mestečku je veľa turistov, svojim koloritom si nás podmanilo, sledujeme miestny pohreb aj celkový "ruch" pokojného mestečka. S bicyklami sa dostávame k vstupu do národného parku Olymp. Vítajú nás dve mladé dievčatá, ktoré robia štatistiku návštevnosti. Keďže ďalej sa ide pešo, bicykle nechávame pri vstupnom objekte, veď kočky nám ich postrážia. Dohadujeme sa na asi 20-30 min.  a pripájame sa k skupine poliakov, ktorí tiež idú chodníkom /vodným privádzačom/ do vnútrozemia - do hôr. Trasa betonového chodníka vedie krásnym skalným prielomom, vedľa chodníka sa skaly týčia do niekoľkých desiatok metrov, proste úžasné. Na konci trasy poľský sprievodca názorne predvádza, čo tu Afrodita za oných čias robila a vykúpal sa v jazierku potoka.  My sme si odskočili na pár minút po turistickej trase, žlto značenej, do kopca. Čas asi 30 min. sme dodržali a vraciame sa späť do mestečka cez miestny cintorín. Svoj tradičný obed si dávame v parku, kde ničím a nikým nerušení aj odpočívame. Cestou späť z Litochora objavujeme monastyr, návštevu ktorého vynechávame. Zjazd dole v smere na Dion je suprový. Prechádzame vojenskou strelnicou, resp. územím, kde dopadajú delostrelecké a tankové granáty. Našťastie streľbu už dávno nepočuť. Popri diaľnici už klasika. Našu skratku k hotelu využívame na oberanie červeného a modrého hrozna, už je celkom fajn dozreté. Večer sa opäť nesie v ovocnom duchu.

 Piaty deň  na cyklotrek išla celá skupina. Trasa viedla do Katerin, vzdialených od letoviska asi 8 km. Zúfalé to už bolo v meste, plné ulice, kolóny áut, plné chodniky. Pomohol nám až vstup na pešiu zónu. Aj tu bolo veľa ľudí, ale auta už boli preč. Na pešej zóne sme si ochutnali domacky pečené praclíky so sezamovými semiačkami, ale aj iné pečivo. Po asi hodime opúšťame Kateriny a smerujeme výpadovkou na juhozápad k pohoriam Opymp a Pieria. Po pár kilometroch oddychujeme a rozhodujeme o ďalšej ceste. Smer Lofos, dedinka vľavo od hlavnej cesty - asi 5km. Začína sa to dobrým stupakom. Po prejdení jedneho sedla je tu druhé o niečo väčšie a dlhšie stúpanie. Niekto už potrebuje tlačiť, niekto ťahá 1:1. Ďoďo spomína pripom na Taliansko. Na vrchole opravuje Sašo defekt. Robíme ešte spoločné foto a poďho do dediny. Navštevujeme tu miestny obchod a dávame si nanuky, prezreli sme aj miestny kostol a jeho priestranstvo. Cesta späť k moru bola pohodová, vlastne niečo ako hrebeňovka. Míňali sme vinice, poorané červené  polia a dediny s peknými cerkvami. Jasné, že tu bolo aj pole s melónmi, kde jeden zakotvil v našej taške.  Skratkou cez pole k dialnici sme míňali ďalšie melónové pole a tu k nám zakotvil ďalší melón pre zmenu už "devočka". Večer sa však ukázalo, že išlo o nedozretú puberťačku.  Opäť sme večer kladne zhodnotili dnešný cyklotrek, dievčatá  večer avizovali, že pre nich to bolo trocha náročné, hlavne ten Lofos / ktorý sme premenovali na Lófas/. Na terasu k nám dorazil aj domáci pán, samozrejme s fľašou jeho domácej, my ho na oplátku núkame našou hruškou. Zjavne mu chutí.

Šiesty deň nás privítal slnkom. Ráno teda bolo rozhodnuté - "veď máme dovolenku a treba si užiť trochu aj mora". Tak sme deň stravili na pláži opaľovaním sa, kúpaním, ale aj hraním volejbalu, keďže priestoru tam bolo dosť. Oddych nám prospel a nabrali sme nové sily.

Ráno siedmeho dňa nás nepríjemne prekvapilo. Prvý defekt zistil Vasiľ a hneď sa dal do opravy, druhý bol Ďoďo, ktorý ešte den predtým hovoril bájky, že desať rokov nemal defekt /nespomenul pritom, koľko km prešiel, v Taliansku 2007 ho fakt nemal/. Posledný s defektom bol Sašo. Keďže štart sa nám riadne oneskoril, nakonec na cyklotrek vyrazil len Laďo s Ďoďom. Vydali sme sa najprv na juh popri pláži. Po asi 1500 m bol terén ďalej neprejazdný, tak sme sa vráti na našu starú osvedčenú skratku k diaľnici. Ďalej sme smerovali popri dialnici /pre zmenu po jej ľavej strane/ na juh k zrúcanine hradu  Platamon. Cesta popri dialnici ubiehala rýchlo priemerkou okolo 35 km/ hod. V jednom úseku dokonca cestu prechádzala korytnačka. Zachránili sme ju a zároveň sa s ňou vyfotili. Po 33 km sa cesta začala vinúť strmo serpentínami hore k hradu. Bol to najťažší stupak, aký sme v Grécku išli. Odpočinok na parkovisku pod hradom pomohol. Ďalej sme už bicykle potlačili po kamenistom chodníku a schodoch k zrúcanine. Po prehliadke hradu, ktorú sa podarimo vybaviť za 50% pôvodného vstupného a krásnych výhľadoch na more a pláž sa vracame späť na základňu. Cesta späť je o niečo náročnejšia, keďže celú cestu máme protivietor, priemerka pritom razantne klesla na 20 km/hod., pri krásnom zraze preto volíme krátku prestávku s odpočinkom. Keď sme dorazili do letoviska okolo 14.30, stihli sme ešte okúpať sa, zatiaľ čo naša partia bola na honosný obed, kde skoro všetko bolo zadarmo, len rybu trebalo zaplatiť, ale aj tak to stalo za to. My dvaja sme zas spomínali na dobrý cyklotrek, najdlhší na našom cyklozájazde. Večer sme šli ešte do Parálie nakúpiť niejaké darčeky domov, domáci alkohol, niečo na cestu a pod. Išlo samozrejme aj o večernú prechádzku s typickou bazarovou atmosférou.

Ôsmy den bol dňom odchodu, preto volíme len krátky trek do Katerin. Navštevujeme niejaké obchody na pešej zóne, ale aj na spiatočnej ceste trhy. Kolorit trhov ne neopakovateľný. Ceny tovarov /ovocia a zeleniny/ skoro ako u nás, ba v mnohých prípadoch aj väčšie. Skoro sa vraciame na hotel, aby sme stihli pobaliť bicykle do krabic a pripraviť sa na spiatočnú cestu. Tá bola o niečo náročnejšia, keďže namiesto autobusu prišiel 20 miestny mikrobus s prívesným vozíkom. Ešte posledné spoločné foto s účastníkmi zájazdu, nasadať a vyrážame smer Slovensko - Prešov. Cestu sme nakoniec ako tak zvládli s hlavným prispením maséra Pabla z Prešova a jeho spoločníčok od Rimavskej Soboty. V Srbsku sa lúčime so Staňou a Sašom z Ruského Kerestúra, samozrejme ich pozývame do Medzilaboriec, keďže naša ZŠ komeského má družbu so školou z Ruského Kerestúra.            V Prešove už za dažďa nakládame 3  krabice do Sašovho auta a na Vasiľov strešný nosič ďalšie tri, už zmontované bicykle.  Cesta už domov prebieha v tichosti, každý je patrične unavený z mikrobusu. Napriek tomu sa vraciame plní nových zážitkov z gréckych cyklotrekov. Až budúcnosť ukáže, či a aký to bol pre nás prínos. Každopádne sme videli a zažili ďaleko viac, ako len ležať a opaľovať sa na pláži. Išlo nám teda o aktívnu dovolenku a to určite splnilo náš cieľ a naše očakávania.