Choď na obsah Choď na menu
 


Cyklotrek Brody -Duszatinske jazero 7.2010

Trasa : ML/326m.n.m./- Palota /470/ -Lopkowsky tunel /640/ - Chata na konci sveta - Smolnik /512/ - brody - Duszatinske jazero /683/ - Komancza /454/ - Radoszyce - Laborecký priesmyk /684/ - ML

Dlžka : 68 km

Trasa : ML/326m.n.m./- Palota /470/ -Lopkowsky tunel /640/ - Chata na konci sveta - Smolnik /512/ - brody - Duszatinske jazero /683/ - Komancza /454/ - Radoszyce - Laborecký priesmyk /684/ - ML

Dlžka : 68 km

Čas :   4 : 40  - primerané tempo po dobrom teréne, v lese makačka po zablatenej ceste

Dátum : 4.7.2010

Účastníci : Laďo, Martin, Jaro /Bluebiker/, Domino /Sparcus/, Tomáš /Jimy/

Tento cyklotrek bol dohodnutý až na mieste a to z niekoľkých dôvodov. Hlavným však bol ten, že na zraz dorazil Laďo s Maťom, Jaro s Dominom a Tomáš. Keďže sme boli ladení viac MTB, rozdodlo sa hlavne na návrh Jara, že urobíme Brody, cez tunel a Koniec swiata. Keďže Sašo, Vasiľ a Lenka mali iné povinnosti, vybrala spomínana pätica smer Palota, cestou sa ešte dokupovali niejaké tie potraviny, počasie bolo pekné, aj keď kde-tu sa ukazovali pekné biele mraky. Pod tunel k studičke dorazil špurtom ako prvý Tomáš. Tam sme si trochu oddýchli, nabrali čerstvej pramenitej vody, pár fotiek pred portálom tunelu a poď ho cez tunel do Poľska. Mali sme "vybavené", že nákladný vlak nás počká, kým príjdeme k Lupkowskej stanici. Zo stanice ideme na Koniec swiata. Pod borovicou  sa trocha nadlábneme, doplníme kalorie, pozrieme vnútrajšok chaty a samozrejme aj sa zapisujeme do knihy návštev. Chatu obýva niekoľko turistov, niektorí sú vonku, už balia stan a odchádzajú. V diaľke je vidieť mraky a určite nad brodmi aj prší. Nakoniec sa balíme aj my, ale tesne pred odchodom sa rozpršalo. Ukrývame bicykle pod prístrešok a sami ideme do chaty, kde nás domáci pozývajú. Po asi 15 min. predsa len odchádzame poľnou skratkou do Smolníka. Chalani sa vyžívajú v jazdení po poľnej ceste. V Smolníku sa zastavujeme v Zagrode Chryszczata. Aj tu urobíme pár fotiek a pálime po peknej úzkej asfaltke cez Smolník na Brody. Pár povinných záberov, Tomáš trasu absolvuje prvýkrát tak si to zvlášť užíva. Na križvatke k Duszatínkym jazerám sa rozhodujeme, či tam ísť, keďže na tabuľke je trasa 2 hodiny. Po krátkom váhaní ideme. Cestou narazíme na krásny vodopád, hodný pár krásnych záberov. Cesta sa pomaly mení na klasickú lesnú zvažnicu. Začína však poprchávať. Trojica turistov nás informuje, že ešte asi 3 km, ale budeme bicykle tlačiť, je tam strmo. A to sme nevedeli, že sa poriadne rozpší. Blato sa nám naberá na kolesa, šmýkame sa, ale postupujeme, veď už to je bližšie, ako ďalej. Už za riadneho dažďa ďalšia dvojica nám oznamuje 5 min. cesty. Dorazili sme. Jazero či jazierko o veľkosti asi 1ha, zatienené stromami. Keďže veľmi prší, Maťo ide prezrieť okolie, či nieje niekde prístrešok. Nieje. Ukrývame sa pod drevený mostík.  Čo z toho, keď leje ako z krhly. Jaro ešte rozdal pár suchých kúskov chleba, samozrejme každý zjedol. Rozhodneme sa vrátiť aj po daždi. Keďže je to riadne klesanie, postupujeme opatrne, aby nedošlo k úrazu, ale aj tak je to riadne fuška. Domino pár prvých sto metrov beží pri bicykli, až ked je terén leší, sadá na bicykel a zjazďuje ho. Nikto z nás také niečo ešte neabsolvoval. Cesta dole je proste krkolomná, nakoniec sa všetko podarilo, vrátili sme sa k brodu a umyli bicykle. Ako bolo vidno po ceste dole, len na vrchu v lese riadne pršalo, dole bol dážď celkom mierny. Po umytí bicyklov dokonca vyšlo slnko, tak sme sa cestou aj sušili. Do Komanczi sme dorazili trochu vyčerpaní, preto si v bufete na križovatke dávame čaj, kexiky a rôzne iné lakocinky. Po asi pol hodinovom oddychu mierime na Radoszyce. Cestou na priesmyk stojíme nabrať vodu pri studničke. Čaká nás posledné stúpanie na prechod. Hore to je už malina. Hlavne Tomáš je spokojný, že si to v pohode vyšľapal. Vybavujeme pár povinných telefonátov a už sa vezieme dole svižnou rýchlosťou. Vo Vydrani ešte ideme pozrieť posedenie po futbalovom turnaji. Keďže nám ponukli guľaš, radi si ho dávame, ešte pár glgov pramenitej sýtenej a odchádzame do ML.  Cestou sa účime s Jarom a Dominom. Pri bytovke sa traja rozchádzame domov s konštatovaním  tak ako hore na priesmyku. Bol to náročný a veľmi krásny trek, ktorý skutočne stál zato. So slnkom sme mali aj dážď, aj lejak, nakoniec sme vyschli, ale zážitky ostávajú. Veď pekné zábery nám budú pripomínať náročné, ale pekné tohtoročné prvé  Brody.

 

Náhľad fotografií zo zložky Cyklotrek Brody - Duszatinske jazero 2010