Trasa : ML/326m.n.m./- Radvaň n./L./230/ - Valentovce /345/  a späť

Dlžka : 49 km

Čas :   3 : 40  - pohodové tempo

Dátum : 23.5.2010

Účastníci : Lenka, Sašo, Vasiľ, Jana, Laďo, Mišo a Patrícia

   Konečne po upršaných dvoch víkendoch a hlavne po daždivom a povodňovom týždni sme sa opäť stretli na bicykloch pri Andym. Marika nás prišla vyprevadiť, ale bola tu aj nová účastnička Paťka, ktorá sa odhodlala vyskúšať si to naozaj. Má len 8 rokov, ale odhodlanie do bicyklovania jej nechýba. Išla s nami už aj preto, že trasa bola pohodová, bez niejakých stupakov, aj keď pohotovostná guma na ťahanie bola pripravená. 

   Štartujeme teda siedmi, Marika ide s nami po križovatku v Kr. Brode, potom sa vracia. Na Monastyru si robíme prvú krátku prestávku. Druhá je v Radvani, kde trocha čakáme, keďže Vasiľ opravoval Lenke defekt. Z defektami vôbec túto sezónu akoby sa vrece roztrhlo. Dlhšia prestávka prospela hlavne Paťke, už potrebovala doplniť aj kalorie. Voda jej už pomaly dochádza. Celá skupina udbočuje na Zbudskú Belú a Valentovce. Tu naša najmladšia dostáva najviac zabrať. Pri stúpaní ju pobolieva kolienko, ale drží sa statočne. O ťahaní nemože byť ani reči. V Zbudskej Belej obdivujeme kačera, Laďo s Patríciou trocha zaostávajú, pridáva sa k ním aj malé šteňa bigla, ktoré beží s nami celú cestu do Valentoviec. Najviac sa šteniatku tešila Paťka. Vo Valentovciach obdivujeme dedinu, už ako chatovú a chalupársku osadu. Oddychujeme na konci dediny. Cestou späť Sašo berie "našu" fenku na ruky, lebo beh domov by už asi nezvládla. V Belej odovzdávame majiteľke spomínanú Pegy. Teta bola vystrašená, že prišla o svoje 4 mesačné šteniatko, asi hodinu ho hľadala po celej dedine a bola zjavne RADA, že už ju má späť na rukách.  Bola vďačná, že má svojho miláčika. Cesta do Radvani ubehla v pohode, oddychujeme a obedujeme na terase miestného penziónu v spoločnisti exotického pštrosa. Po dostatočnom odpočinku sa vydávame na cestu domov. Protivietor, aj keď nie silný nám dáva zabrať. Paťka sa dlhom prehováraní dáva na gumu. Prešla teda 38 km a až pri stúpaní z Čabin chce pomôcť ťahaním. Obdivuhodne sa držala, dojazd do Medzilaboriec už zvládla sama. Počasie nám prialo, pekne sme sa opálili a záverečnú bodku robíme už tradične, aj keď nie v celej zostave, pod slnečníkom v záhrade.

Prežili sme peknú nedeľu na dvoch kolesách poháňaných vlastnou silou. Takže sme urobili niečo aj pre vlastné zdravie.