Dnes nás privítalo počasie, ako vyšité, my sme zas privítali kolegov z Vranova a Trebišova. Takže po poriadku, u Trebišova prišla Vierka - zdatná to cyklistka, z Vranova Marek so synom Marekom - tiež zdatnými cyklistami, Sašo, Laďo a Ivo s Dášou. Tá mala z treku obavy kvôli kolenu, ale nakoniec to všetko zvládla. "Kolo Andrija" sme sa rozhodli, že zmeníme trasu, ktorú sme plánovali a ukážeme našim kolegom brody. Do Poľska ideme teda cez Laborecké sedlo nad Palotou. Pred serpentínou obdivujeme hrebeň Magura a celú panorámu Paloty a okolia. Na parkovisku pri hranici dávame krátky oddych. Ako vidieť, naši kolegovia niesu žiadni zelenáči. Pri zjazde dopĺňame "svätenú" vodu pri kaplnke. Ako vždy, aj teraz tu Poliaci tankujú do bandasiek, ale nás púšťajú, lebo berieme len do našich príručných fliaš. Ako posledná k prameňu prichádza Vierka, ide dole pomaly a rozvážne, proste si to užíva. Zastávka v Komanczi na novom námestičku prišla vhod, keďže ďalej nás čaká riadne stúpanie. Obdivujeme pekné prevedenie odpočívadiel a verejné vecka, ktoré často u nás chýbajú.  Z Komanczi ideme pekným stúpaním rozbitou asfaltovou cestom do údolia rieky Oslawa. Povinný odpočinok je aj na vrchu, počkali sme aj Dášu, ktorá pre istotu si to vyšliapala pešo, aby koleno vydržalo. Zjazd po prašnej ceste je krkolomný. Prichádzame k úzkokoľajke, ktorá údolím prevážala drevo do drevárskej fabriky v Rszepeczi. Po asi kilometri a krátkom stúpaní prichádzame na miesto, kde môžme zísť ku klenbovému železničnému mostu už spomínanej úzkokoľajky. Tu rieka Oslawa vytvára peké pereje, hukot ktorých počuť až na cestu. Dole zišli Sašo, Vierka, Marek a Laďo. Ďalej po ceste míňame Duszatyn, oddychové miestečko s barom. Tu začínajú brody. Naši kolegovia sa tešia, ale aj Dáša, lebo tiež ide trasu prvý krát.  Prvý sa prešiel v pohode. Pri druhom Laďo vedie skupinu po úzkych paneloch. Vierka prejde v pohode, Sašovi a Marekovi sa podarilo v strede vody zastať a namočiť si aspoň jednu nohu. Marek mladší, Dáša a Ivo prechádzajú brodmi neohrozene. Najviac si to však užíva Vierka aj s rôznymi pózami. Dojazd do Smolníka je už po asfaltke, samozrejme nesmie chýbať zastávka v Zagrode Chryszczata. Tá je teraz plná návštevníkov, ktorí tu kempujú. Prišli aj nejakí motorkári, je vidieť, že Poliaci si počasia a prostredia vedia užiť. Kolegovia si prezerajú prírodnú kúpeľňu, drevené obrazy v reštauračke, basu a pod. Po neskoršom, ale o to výdatnejšom obede aj s kávou, keksíkmi a lentilkami putujeme ďalej.  Ideme protipožiarnou novovybudovanou cestou, ktorú minulý týždeň presondoval Laďo. Samozrejme nesmie chýbať zastávka  na chate Na konci swiata, ako aj prehliadka cintorína z vysídlenej obce Lubkow. Chata má svoje čaro, ale aj zmysel pre vyventilovanie hlavy, turisti a návštevníci tu chodia aj na dva týždne, aby zresetovali. A teraz tu na poli stojí asi 10-15 stanov.  Po prašnej ceste prichádzame z železničnej stanici, pár fotiek a ideme k tunelu, čas beží. Po kamenistej ceste biky dostávajú zabrať, v pohode je asi len mladý Marek na svojom hordskači Merida.  Tunel prechádzame opatrne, lebo z poľskej strany sa ide horšie, kvôli tme. Obvyklé foto pri portáli tunela už na našej strane, Laďo ešte dáva pár informácii o veľkej budove colnice, ktorá tu stála pred druhou svetovou vojnou a v r. 1944 bola zničená. Viac o tuneli tu www.rail.sk/skhist/tunely/191.htm Zasa rozbitou asfaltkou ideme do Paloty a ML.  Čo čert nechcel, pri palotskom moste Sašo chytil defekt. Keďže má to blízko, už sa ho neoplatí opravovať. Marek mu kerie do jednej ruky bicykel, Laďo zas Saša na nosič a máme tu dajazd cyklotreku, aký tu ešte nebol. Závär je u Saša pod slnečníkom, domáca pani -Jana nás pekne pohostila, Laďo potom došiel s kolegami do ML, kde zbalili bicykle na auto a vyrazili domov. Podľa ich slov boli spokojní. Laďo ešte u Saša dal každému, kto absolvuje prvú trasu c Balturs-om zeleno - bielu vlajočku a s odkazom na našu stránku, aby si niekedy v budúcnosti spomenuli na pekný cyklotrek a prečítali si aj tento komentár s fotografiami. Myslíme priatelia, že to stálo za to.  Trasa mala všetky povrchy, ktoré v našich končinách bicykel zvládne, ba ešte aj koľaje a železničnú trať s tunelom.  Takže ahoj niekedy pri ďalšom našom, alebo Vašom cyklotreku.