Vyšlo nám to. Počasie bolo vybavené ako z rozprávky, nálada dobrá, cyklotrek ako v Grécku. Poďme teda po poriadku. Mailom prišla pozvánka od Mareka na bicyklovanie na slovensko-maďarskom pomedzí. V sobotu večer sme dali pár telefonátov, ráno nahodili bicykle na Sašov renault a štyria /Sašo, Laďo, Vasiľ a Ďoďo/ sme sa vybrali za Marekom do Vranova a potom za Vierkou do dedinky Veľaty. Okolo desiatej vyrážame /Vierka, Marek, Marek ml., Sašo, Vasiľ, Ďoďo a Laďo/ na bicykloch na trasu Veľaty - Michaľany - Maďarsko. V Michaľanoch prechádzame širokorozchodnú železničnú trať, vedúcu z Ukrajiny do VSŽ-ky /teraz USS/. Za Michaľanmi odbočujeme vľavo na nenápadnú úzku poľnú spevnenú cestu - cykloturistickú spojnicu či skratku do Maďarska. Po ľavej strane míňame pekne upravenú prízemnú budovu, ktorá má slúžiť cykloturistom, ale z dôvodu neprispôsobivých susedov to asi nehrozí. plynulo prechádzame na úzku ale rovnú asfaltku a ani sa nenazdáme a už míňame kadibudku na maďarskej strane a zastavujeme sa hneď pri prvom odpočívadle. Čudné je, že pekná informačná tabuľa o zaujímavostiach v tejto oblasti Maďarska je len v maďarčine, mysleli sme si je je to pozvánka aj pre Slovákov. To včak nezatieňuje naše očakávania z dnešného cyklotreku.  Vasi tu vysvetľuje, z akého dôvodu je v Rusku širšia zelezničná trať a presne o koľko. Ak to chcete vedieť aj Vy, zúčastnite sa nášho cyklotreku, Vasiľ vysvetlí. Ale pokračujeme ďalej. Je vidieť, že Vierka sa v miestnych, spletitých uličkách vyzná a privádza nás skratkami na cyklistický chodník. Nato, že akými dedinami sme išli /cesty sú dobrá až výborné/, cyklistický chodník nemá chybu. Ním sa dostávame až k prvej našej dnešnej zastávke a tou je kaštieľ na kopci vpravo od cesty pri dedine Fuzárradvány. Vedie k nemu pekná cesta stromoradím borovíc. Pri kaštieli je veľký park s platanmi, preto naša zastávka tu je o niečo dlhšia. Kaštieľ je z časti zrekonštruovaný, pozreli sme si aj jeho zadnú časť, tá si rekonštrukciu pýta ako soľ. Napriek tomu je to pekné miesto na krátky výlet aj s odpočinkom pod majestátnymi platanmi. Neboli by sme to my, keby sme si nezobrali aj pár sadenic platana. Vyskúšame, možno sa ujme aj u más. Vierka sa podujala, že ich povezie, s čím sme len mohli súhlasiť. Ešte sa trochu zdržujeme hľadaním  okuliarov /"že Vierka"/ a pokračujeme na hrad Fuzer.  Prechádzame dedinami Palháza  a  Fulkeháza. Tu sa Sašo podujal prejsť brod, ako v Poľslu. Malo to len jednu chybičku, že nebolo vody, celé koryto je vysušené ako vády na Sahare. Prechádzame lesíkom až na križovatku, z ktorej už je vidieť hrad Fuzer. Odbočujem teda vpravo a potom rovno do rovnomennej dedinky. cesta mierne stúpa, ale ide sa v pohode, je teplo s príjemným vetríkom. Vo Fuzeri odpočívame pri novopostavenom asi informačnom stredisku. Sašo si v leže obpočíva v chládku košatého stromu. Hrad je na skale rovno nad nami. Vyrážame preto do kopca, najprv uličkami dediny až k parkovisku. Tu, mimo Laďa, nechávame bicykle pri stánku s občerstvením a žiadame predávačku o ich stráženie.  Laďo ide na bicykli hore až pod drevené schodíky, ktoré vedú po skale k hradu. Nádvorie je priestranné, časť stien sú už len zrúcaniny, vysoká a priestranná kaplnka je prikrytá, rovnako aj pozorovacia veža, odkiaľ je nádherný výhľad do okolia, na Slánske vrchy, kadiaľ vedie hranica, ale aj na celú rozľahlú dedinu pod hradom a na maďarské vnútrozemie. Samozrejme sa tu fotíme, vstup bol za 700 forintov, platili sme ale eurami. Po obhliadke hradu /asi 30 min./ schádzame opäť na parkovisko, kde si dávame už naš tradičný nedeľňajší obed. A máme strávenu ďalšiu hodinku. Keďže čas pokročil, prechádzame dedinou dole, ako sme vyšli, ale odbočujeme na križovatke vľavo do dedinky Pusztafalu, odkiaľ sa dostávame stúpaním na spevnenú poľnú cykloturistickú cestu na hranicu so Slovenskom. Za hranicou asi 300m si dopĺňame čistú pramenitú vodu skoro bez dusičnanov /podľa slov uja, ktorý tu čapuje asi 20 dvojlitroviek /. Obehuje nás jeden mtbiker, dobehujeme ho pri jazere IZRA. Prostredie je fantastické, dávame si po dobre chladenom pivku, odpočívame asi 30-40min. a vraciame sa späť po tej istej trase do Maďarska s tým, že obchádzame Fuzer ai ideme rovno na križovatku pred Fuzer-om. Ďalej po ceste a cyklistickom chodníku až do Mikoházy, kde na ešte obdivujeme fontánu s jeleňmi pamätník baníkom, uzkokoľajku a pokračujeme na koniec  dediny k reštaurácii pri ceste, kde zaparkujeme a dávame si hálaszlé. Čakáme na nich skoro hodinu, už sa aj zotmelo, ale nakoniec to čakanie stálo za to. Poutierame si ústa, obliekame vetrovky, montujeme blikačky a svetlá a vydávame sa už na posledný úsek asi 8 km domov, pri dedine Felsoregmec sa napájame na skratku, ktorou sme sem prišli. Vo Veľatoch sme okolo pol deviatej, šťastní že sme to v pohode zvládli, plní zážitkov a dojmov z prekrásneho, pohodového cyklotreku. Zdeno /Vierkin manžel/ mán pripravil na terase občerstvenie s koláčami. Trocha posedíme. Je nám dobre, ba super, ale dlho, okolo desiatej teda nasadáme a poďho domov. Vďaka Marekovi a Vierke sme absolvovali nádherných 76 km v peknej krajine s rôznymi zakutiami a zaujímavosťami. Vrelo doporučujeme. Určite sa sem, na úpätie Slánskych vrchov ešte vrátime. Ďakujem ešte raz organizátorom Vierke a Marekovi a hostiteľovi Zdenovi. A že to bolo dobré a zaujímavé, budete vidieť vo fotogalérii.