Pri zraze  "kolo Andrija" je Ivo, Peťo, Michal /nový účastník/, Ivan,  Laďo a jeho Patrícia. Asi po 10-tich minútach odchádzame na kruháč, čakajúc na vydrančanov. Z Vydrane došli Viťo, Dana, Sašo a Jana. Vydávame sa na Čertižné. Peťo cestou stále prízvukuje, že tesne poobede má v ML pršať. Celou cestou sú na východe vidieť mraky, my však šľapeme pod slniečkom. Skupina postupuje pomaly a isto, odpočívame pri lipách v Čertižnom. Na točni nad Čertižným sa rozdeľujeme, Peťo sa ponáhľa domov - "lebo poobedze budze padac", Viťo zas doprevádza Danu, Janu a Patríciu domov. Takže ďalej do Jaslísk pokračujeme v pätici. Nemáme ešte cieľ, lebo mraky sú okolo nás, my sme však stále pod slnkom. Došli sme až do Jaslisk, dohoda je,  že ideme na pole namiotowe - nad Woľou Wysznou a potom cez hranicu do Kalinova. Prechádzame úžasným krajom od Wole Nižnej vpravo k hranici,  míňame aj jazierka - protipožiarne nádrže. Pri lávke stretávame poľský pár roweristow, ktorí po poľnej ceste zišli z hranice. Hneď nás nabudili, keďže mraky od severu sa nebezpečne približovali. Vraj na hranicu to bude za pol hodiny. Cestu do kopca najprv zvládame na bicykli, asi v polovici kopca už tlačíme.  Čierňava sa však stále nebezpečne približuje, preto výstup je našpanovaný na maximum. Chytáme posledný dych, hrmenie je blízko, blesky sú toho súčasťou. Ešte počas stúpania idú dole na bikoch dve dievčatá, ktoré si celú čierňavu s bleskami fotili. Konečne sme na vrchole. Michal - takpovediac domáci /z Habury/ vysvetľuje, kade ďalej. Cesta je úžasná, rašeliniská upravujú poliaci - robia lávky a drevené chodníky. Ideme po hranici vpravo k rázcestníku  Koprivničná.  Občas nejaká mláka, blato, ale ináč sa ide v pohode. Ivo má akýsi problémy s blatom v blatníkoch a brzách, Ivan zas opravuje blatník, ktorý zachytil konár. Michal nás isto vedie, Sašo s Laďom sa úspešne vyhýbajú nástrahám trate. Od Koprivničnej ďalej po hranici až na lúku /miesto kde hranica sa zatáča 90 stupňov vpravo/. Cez lúku sa púšťame po traktorovej ceste, potom po lesnej zvažnici prichádzame na križovatku. Vľavo by sme sa dostali na cestu od turistického Chvastejova, my však podľa Michala ideme vpravo, po zjavne staršej zvážnici, ktorá je občas ako prekážková  dráha s výmoľami a spadnutým stromom cez cestu. Dostávame sa na konečnú novobudovanej urbárskej cesty. Je to náročný, ale adrenalínový  zjazd až do Habury. Zakotvujeme u Malinčaka pod prístreškom. Už sme si istí, že dážď nás nechytí. Nádhernú trasu sme zvládli za cca 5 hodín. Nohy dostali zabrať, hlavne pri stúpaní na hranicu.  Pri posedení konštatujeme, že sme zmapovali opäť krásny kúsok nášho pohraničia, aj keď ten záver bol hektický /hlavne stúpanie na hranicu/, predsa to stálo za tú námahu. Sašo si dokonca doniesol sadenice čučoriedok.  Asi sa tam v auguste vrátime. Už len kvôli tým čučoriedkovým políčkam, tesne pod hranicou. Cestou do ML sme sa ešte zastavili pozrieť novopostavenú drevenú cerkev - verná kópia pôvodnej drevenej cerkvi zo skanzenu v Hradci Králové v ČR.