Cyklotreku sa zúčastnili Vasiľ s Lenkou, Ivo, Peťo a Edo. Viacerí  skalní tentokrát chýbali. Keďže bolo teplo, vybrala sa trasa v prírode a teda trek novým cykloturistickým chodníkom do poľského Jasielu a cez Jasliska späť domov do Čertižného a Medzilaboriec.  Hore na hranicu to bola riadne fuška, ale keďže Oskar nemilosrdne hrial, trasa lesom bola tým "správnym riešením". Cesta bola rozmočená a v lese aj rozbahnena, takže bolo v lese viac turistiky ako cyklistiky. Samozrejme že sme využili aj pripravené odpočivadla, postavené či už pri stúpani na hranicu, ale aj na nej. Pekné a prehľadné sú aj informačné tabule po trati - hlavne tie pri odbočke z hranice na Jasiel - vysťahovanú lenkovskú osadu.  Na poľskej strane sme si opäť pri táborisku pozreli pamätník zo štyridsiateho siedmeho ako pamiatka bojov poľskych jednotiek proti ukrajinskej povstaleckej /oslobodeneckej/ armáde -UPA.  Ešte pred táboriskom, v lese,  sme sa stretli s dvomi cykloturistami - bikermi z ML /Maroš a jeho kamošom/, ktorí si to dali do Moszczanca a cez Komanczu a Palotu domov. Za táboriskom smerom na Jasiel sme prechádzali aj popri bobrej hrádzi a malom jazierku, ktoré bobor vytvoril. Cesta do Jaslisk ubehla v pohode. Peťo nás opustil niekde v hraničnom priestore. V Jasliskach sme si už odpočinuli viac a dali sme hneď aj obed. Hrmenie tu bolo našim sprievodcom.   Najprv to vyzeralo na dážď, možno aj z toho pramenili obavy. Nič také sa však nekonalo, ale našu cestu až na hranice a do Čertižného sprevádzali husté mraky.Na hranici nás opustil aj Ivo, opäť z obavy pred dažďom. Zastavili sme sa ešte v Habude pozrieť športové zápolenie na ihrisku, aj novovybudovaný a včera otvorený drevený kostolik. Prešli sme pekný kus pohraničia a vrelo to doporučujeme, veď deň  pred nami  sa v týchto končinách túlali naši spolusúputnici z MLBIKERS klubu. Proste stojí to za to a nielen na bicykli, aj pešo. Vybrať sa však treba po pár dňoch sucha a tepla, inač blato bude aj za ušami.