Počasie za oknom je suprové, horšie to je v reále. Teplota okolo 12 stupňov a vietor. Napriek tomu sa šestica stretáva kolo Andrija a to Vasiľ, Laďo, Ivo, Viťo, Sašo a  Peťo "Bodka"  samozrejme nemôže chýbať.  Aj pre vietor a chladnejšie počasie ženy ostávajú dome. Po krátkom rozhodovaní, čo a ako dnes, Peťo vyberá trasu, do Poľska k vysutým lávkam cez rieku Oslawa. Podľa Peťa je to len 2 km za Szczawnym. Takže sadáme na svoje dvokolesové tátoše a vyrážame smer Poľsko. Bez prestávky až na hranicu. Po krátkom oddychu sa spúšťame serpentínami, Vasiľ sa zastavuje pri studničke nabrať čerstvej, životadarnej vody, Viťo sa však obracia späť domov, lebo má svoje povinnosti. Ďalej to ťaháme v pätici. Cez Komanczu smer Sanom, robím tu pár záberov na park, v  Szczawnom prechádzame najprv rybníky, odbočujeme vľavo na Rymanow. Asi 3 km za Szczawnym po krátkom zjazde odbočujeme vpravo k povodiu rieky Oslawa, ktorú dobre poznáme z našich brodov pri Smolniku. Krátku zastávku robíme na železničnom "nádraží Praha Vysočany" v osade Wysoczany. Hneď v nasledujúcej dedinke Mokre, po asi dvoch km, ktoré vedú tesne popri rieke, ktorej brevy boli po povadňach spevňované a opravované,  prichádzame l vysutej lávke, ktorá je vpravo od cesty. Oproti je na ľavej strane cesty cesta k železničnému domčeku s priecestím cez železničnú trať, ktorá tu kopíruje cestu celým údolím. Na vysutej lávke urobíme pár záberov, obzrieme aj druhý breh Oslawy, nenachádzame tam žiadnu cestu, ani turistický chodník. Preto po oddychu postupujeme ďalej po ceste. Prichádzame do Morochova, kde na začiatku obce je vpravo ponad vodu ďalšia vysutá lávka. V mapách v mobile sme našli akúsi skratku do Kulaszneho, ale v skutočnosti nikde odbočka cez vodu nebola. Peťo cyklista, sa príklaňa k tomu, aby sme pokračovali ďalej a k Zagorzu a potom späť do Szczawneho. Pre nás cykloturistov sa to zdá už veľa.  Pre sa po krátkom radení vraciame späť rovnakou cestou, ako sme prišli.  Laďo s Vasiľom ešte  u domorodca skúmajú cestu-skratku do Kulaszneho, ten však vysvetľuje, že ide o lesnú cestu, po včerajších dažďoch dobre zablatenú, nevhodnú pre naše bicykle, skôr pešo a na koňoch. Ak by bolo sucho, tak by to išlo. Preto pokračujeme ďalej. Cestou Sašovi sa začne kaziť prehadzovačka, funkčných je len pár z 21 prevodov. Po príchode do Komanczi ideme do novovybudovaného parku, kde si dávame obed aj olovrant v jednom. Dochádza nám však voda. Po asi polhodinovej prestávke na sváčo, pokračujem k hranici. Pri studničke dopĺňame tekutiny ako do seba, tak do fliaš. Peťo to s nami zvláda statočne, keďže ho zjavne brzdíme v jeho cyklistických pretekoch. Poniektorí sú už riadne vyšťavení. Ešte pár minút odpočinku na na hranici, kde preberáme dnešnú trasu, ktorá bola z väčšej časti proti vetru a zároveň mala svoje kilometre. Peťo si už svoj výber tras pre tento rok s nami asi vyčerpal. Zároveň konštatujeme, že to predsa len stálo za to. Videli sme peknú prírodu údolia Oslawy, zaujímave vysuté lávky, hoci to nebolo krátke. Zároveň sme rozprávali o tom, že raz - dvakrát za mesiac sa môžme vydať aj hlbšie do vnútrozemia Poľska, objavovať neobjavené. Cesta z hranice zbehla coby-dup, už vo Vydrani sme sa rozlúčili a ukončili tak dnešný zaujímavý trek. Veríme že Peter si konečne s nami prišiel na svoje a že dorazil dnes svojich tohtoročných 4500 km. Svoje postrehy z trasy Peťo uvádza tu forum.mtbiker.sk/sukromne-akcie/bicyklovanie-v-okoli-medzilaboriec-t17394-870.html