Ukončenie sezóny sa opäť nevydarilo, nebolo najlepšie počasie, ale dalo sa. Cyklotrek do Moszczanca uskutočnil Laďo s Peťom, keďže nikto ďalší sa na zraz o 10.00 už zimného času nedostavil. Veľa sme sa nerozhodovali, Laďo navrhol a Peťo to schválil. Takže sa vydávame do Kalinova a cykloturistickým chodníkom na hranicu.  Dole pri informačných tabuliach bolo odstavené auto nášho kamaráta Mira, bolo nám jasné, že taký turistický čas Miro nezaháľa. Po hranici už ideme na bajkoch, asi 1,5 km, potom odbočujeme vľavo po lesnej ceste. Keďže je sucho, je tu minimum úsekov, kde sa vyskytuje bahno, alebo nejaká mláka, les spadnutý strom nás pribrzdil, aby sme ho prekročili. Schádzame rovno ku vchodu na "pole namiotowe" - teda táborisko. Aj teraz tu sú stany, síce len dva, ale sú tu aj cykloturisti. Stretávame tu pri pamätníku nášho kamaráta Mira spolu s rodinkou. Prehodíme pár slov, urobíme pár záberov a ideme pozrieť bobriu hrádzu a jazierko ňou vytvorené. Odtiaľ sa vraciame späť na Moszczaniec, po asi 500m za táboriskom začína stúpanie, zvládame ho v pohode, neponáhľame sa.  Peťo toleruje Laďove tempo, preto sa ide dobre. Príroda v Jasielku je teraz v jeseni úžasná, les hrá rôznymi farbami, od žltej cez oranžovú , červenú  a rôzne odtiene hnedej až po zelenú. Lesy sú tu rôznorodé, preto aj tie farby.  Po asi dvoch km sa dostávame nový asfalt, teda opravenú starú cesto, tu už je zjazd až do Moszczanca. Samozrejme po trase fotíme, čo je zaujímavé, je tu ďalšie jazierko vytvorené bobrom, resp. jeho hrádzou. Ako prichádzame do dediny, vľavo za zarasteným potokom sa nachádza "zaklad karny" teda vezenie, alebo basa. Nižšie je na spomínanom potoku malá hrádza, ktorá vytvorila opäť maličké jazierko. Prichádzame na hlavnú cestu, kde domáci pri autobusovej zastávke predávajú huby - ridziky.  Vybehli sme aj  kopček, ku kostolu, kde stojí zaujímavá zvonica s dvoma zvonmi.  Po stúpaní na kopec za Moszczancom odbočujeme vpravo k akejsi mohyle či pamätníku. Ide o pamiatku sv. Hubertovi, pekný kamenný monument aj s upraveným okolím. Vo Wisloku Wielkom fotíme veľký drevený kostol, prebieha v nej práve omša, preto tu je veľa aut. V Czystogarbe sa opäť predávajú ridziky, ale už aj nakladané, nielen čerstvé. Vpravo míňame súkromnú galériu a vchádzame do Komanczi, aj tu je vľavo na kopci drevaná pravoslavná cerkev, novopostavená, keď stará zhorela asi pred troma-šiestimi rokmi.  Za Komanczou na Radoszyce medzi cestou a železnicou je opäť jazierko s hrádzou - dielo "miestneho" bobra, asi si už zvykol na ruch okolo. Pri stúpaní na hranicu zastavujeme tradične pri studničke. Hore na prechode pri odpočívadle sa stretávame s Edom, ktorý si tu vybehol, lebo sa nudí, jeho cieľom je studnička za hranicou. My dvaja sa spúšťame dole do Paloty, nelámeme rýchlostné rekordy, lebo už je chladnejšie, rovnaká je cesta v tieni do Vydrane.  Prichádzame do ML okolo 15-tej zimného času, Peťa čaká ešte štreka do Dedačova, lúčime sa po ceste, možno o týždeň opäť pri Andrijovi.