Nedeľa 4.9.11, 9:30 "kolo Andrija" čaká Laďo na partiu, prichádza Ivo a hneď za ním Bodka. Pár minút na to je tu Sašo a za ním Lenka s Vasiľom. Trasu navrhuje Bodka - do Zyndranowej v Poľsku. Prichádza  Jaro - Bluebiker, aj on s trasou súhlasí - bol to aj jeho návrh. Sašo berie kratšiu variantu, keďže po dvanástej má nejaké povinnosti. Vyrážame teda na Dukelský priesmyk, po Poľanskom vrchu zdolávame aj Mikovský kopec. Tu sa dohadujeme, že Sašo s Lenkou a Vasiľom idú do Driečnej omrknúť novopostavený salaš, ďalší štyria borci idú do Poľska. Za križovatkou na Vyšný Komárnik asi 500m si v studničke pri ceste dopĺňame vodu do fliaš, keďže nás čaká dlhšia cesta a Oskar svieti o sto šesť. Tu sa odpútava Bodka, ktorého už dnes neuvidíme. Prichádzame do Mirole, kde sa nachádza prvý drevený kostolík na dnešnej trase. Robíme si teda prvú zastávku na fotenie, areál je pekne upravený, pri kostolíku je pekná, názorná mapa drevených kostolíkov na Východnom Slovensku, ale aj v juhovýchodnej časti Poľska - oblasť Lemkovštiny. Pri nástupe na bicykle nás míňajú dvaja cyklisti, samozrejme bez zastávky. My po dobrom stupaku z Mirole zastavujeme v Bodružale, opäť pri drevenom kostolíku. Na cintoríne vedľa cerkvi je aj upravený cintorín 400 vojakom rakúsko-uhorskej a ruskej armády  z prvej svetovej vojny. Keďže aj v Prikrej je drevený kostolík, urobíme si teda zachádzku 3 km a ideme pozrieť aj túto "Bohom zabudnutú" už chalupársku dedinu - zabudnutý raj na zemi.  Kostolík a jeho okolie je tiež pekne upravené. Rozprávame sa s domácimi, ako si tu užívajú leto, väčšinou sú to postarší košičania, rodáci z Prikrej a okolia. Pokúšame sa ešte nájsť nejakú cestu - starú lesnú asfaltku do Nižného Komarníka. Kdže tu je len turistický chodník, ideme po hlavnej ceste späť a cez Bodružal cestou cez bývalé družstvo do Krajnej Poľany a na Duklu. Po stúpaní za Poľanou odbočujeme do Nižného Komarníka, kde sa na kopci týči asi jeden z najkrajších drevených kostolíkov, ktorý dnes prezeráme www.muzeum.sk/dostol/default.php . Aj tu je prostredie upravené, prístupová cesta - pekný stúpačik, okolo brezový hájik, proste super. Ide o trocha iný štýl architektúry, ako doposiaľ videné kostolíky. Po spoločnom fotení prechádzame dedinu a krátkym náročným stúpaním sa dostávame opäť a hlavnú cestu smerujúcu do Poľska. Drevený kostolík vo Vyšnom Komárniku je pri ceste, tak si ho fotíme v podstate za jazdy. Nedá nám však, aby sme sa nezastavili pri pamätníku na Dukle. Opäť prehliadka exteriéru, spoločné foto a máme tu hranicu - " nezastavujeme, máme spoždění !!!". Niekde v Barwinku je skratka do Zyndranowej. Miestny chalan nám ju ukazuje, odbočujeme teda na uvedenú skratku. Poľná cesta vedie riadne do kopca, preto bicykle tlačíme, ale za krátko sa dostávame na vrchol. odkiaľ je vidieť náš cieľ, ešte krkolomný zjazd a sme v cieli. Najprv sa v strede dediny trocha zamotáme , prejdeme dedinou na koniec, ale skanzenu nikde. Chlapci, vracajúci sa z kostola nás uvedú na správnu mieru, skanzen je dole na začiatku dediny. Ako sme ho len mohli prehľadnúť, veď sme zišli skratkou len 100m povyše. Vchádzame do pekne upraveného areálu - skanzenu lemkovskej kultúry.  Je tu asi šesť objektov - domčekov a hospodárskych stavieb z regiónu,  aj s rôznymi exponátmi v exteriéri. Nachádza sa tu aj pamätník padlým z druhej svetovej vojny, keďže práve tade " tiahla fronta ", obec bola vypálená, ale pozviechala sa z toho. Keďže už je po 15- tej čo sme tu prišli, objekty sú už zatvorené a aj čas je pokročilý, máme za sebou 53 km a čaká nás ešte cesta domov.  Jaro rozťahuje mapu a radíme sa ako ďalej. Rozhodujeme sa pre alternatívu poľnou a lesnou cestou cez kopec tak, aby sme narazili na cestu vedúcu z Jaslisk do Čertižného, ušetríme tým veľa kilometrov /obchádzka cez Tylawu a Jasliska/ ?!?!. Ako sme popri cintoríne opustili dedinu, odpočívame na poli pri lesíku a dávame si konečne nedeľný "obed". Po doplnení žalúdkov vyrážame do kopca po lesnej ceste, všímame si, že je tu zelená aj žltá značka, po asi pol hodine sme sa dostali na hrebeň, a tu už ideme na bicykloch, občas je nejaká mláka, padnutý strom a pod., ale dá sa inač v pohode prejsť. Hlavne Bluebiker si jazdu na horskej meride užíva.  Na križovatke sa vydávame vľavo po zelenej, ale po asi 300-400 metroch sa vraciame späť, lebo sme tušili, že akosi ideme veľmi na západ. Takže z križovatky je potrebné ísť vpravo po žltej či skôr oranžovej, stále to ide po hrebeni, ale už dosť dlho. Netušíme, či ideme správne, ale stratiť sa nieje kde. Prichádzame na, podľa Iva, "lesnú diaľnicu" - riadne vyjazdenú lesnú cestu. Tu je vpravo odbočka /tabuľka/ do Zyndranovej, my ideme stále hrebeňovkou. Už sme v lese asi 1,5 hodiny a stále žiaden výsledok. Ale ide sa v podstate dobre, hlavne pre lesných bikerov to musí byť zážitok, pre nás krosarov sa to dá zvládnuť v pohode. Konečne schádzame dole kopcom smerom na severovýchod.  Vidíme už lesný kopec - kóta Kameň, a pod ním  stavby bývalej osady Lipowiec, takže sme tu správne. Umývame sa v potoku pri ceste vedúcej z Jaslisk do Čertižného. Naša odbočka je pred mostom pri konskej stanici a ranči, kde chovajú, alebo ustajňujú kone. Na hranicu prichádzame o 18:00. Domov nás čaká "už len" zjazd dole do Čertižného a potom do ML.  Prešli sme 80 km a v ML sme boli o 18:45, bolo to náročné, ale pekné. Hlavne ta skratka zo Zyndranowej nám dala zabrať. Už vime, že ak skratkou tak až za dedinou Zyndranowa a odtiaľ lesnou cestou na Lipowiec. Časovo sa tomu určite vyrovná aj obchádzka cez Tylawu a Jasliska do Čertižného. Pokiaľ ide o areály drevených kostolíkov, sú pekne upravené a máme čo turistom a navštevníkom ponúknuť. Uvítali by sme všade informačnú tabuľku s kontaktom na osoby, ktoré by zabezpečili v krátkej dobe prehliadku kostolíka, keďže všetky boli zamknuté /z pochopiteľných dôvodov/.  Napriek tomu je čo obdivovať. Skanzen v Zyndranowej je tiež zaujímavý. Myslíme, že u nás v každej väčšej  či menšej obci by mohol byť jeden starší dom zariadený na obhliadku, ako múzeum alebo tzv. izba revolučných tradícii. Nachádzame sa v oblasti bohatej ako na kultúrne národnostne záležitosti tak na udalosti z vojnových čias ako prvej tak druhej svetovej vojny. Aj tento trek dokumentuje, že sa to dá, ak je záujem. Záujem hlavne ľudí, hoci aj nie kompetentných.  Choďte po našich stopách, stojí to za návštevu. Tešíme sa na budúce v inej našej lokalite.