Na cyklotrek nastupujeme vo štvorici, je veľmi teplo, náš pôvodný plán sa ale nemení.  Prvá, ale veľmi krátka prestávka je na poľanskom vrchu. Pokračujeme ale do Mikovej. Teplota stúpa, no pri stúpaniach až na dvojnásobok.  Za Mikovou je opäť len krátka prestávočka a už si užívame zjazd do Driečnej. Pred Driečnou stojí novopostavený penzion. Nieje ešte v pevádzke, ale bude to v budúcnosti veľmi zaujímavé zariadenie. Bude to dobré spestrenie naších cyklotrekov v týchto končinách. V Driečnej ostáva Lenka pri potoku za mostom, zatiaľ čo my ideme až na konečnú. Pár fotiek z okolia, pekne zaparkovaná Tatra 613, automobil to socialistickej éry a jej papalášov. Je tu ale aj automobil plebsu - bakelitový  Trabant kombi - tu soudruzi z NDR neudělali chybu. Z Driečnej sa ide do Suchej. Zastavujeme pri prameni a dopĺňame čistú pramenitú vodu, náš vodný anjel. Pozor, nie Lucku!  Suchú prechádzame pomaly, vychutnávame atmosféru výkendovej a rekreačnej chalupárskej dediny. Miňame autobusovú čakáreň, kde pred niekoľkými rokmi keď prišiel autobus na otočku, vodič v čakárni spozoroval medveďa. Ten ale náhle utiekol a autobus tiež. Dáme pár fotiek na konečnej pri Talackovom majetku, ale aj na "sypancu" kde Laďa v minulosti zdravili miestne babky, ktoré tam chodili na dyškurky. Zo Suchej mierime do Vladiče k Laďovej mame. Pod prístreškom si zajeme, vypijeme kávu, pár jahôd a trošku hrašku.  Naspäť sa vracame do ML opäť cez Mikovú. Pred stúpaním na poľanský vrch si odpočívame pri schovanej chatke a jej blízkom rybníku. Pri takej horúčave nám to padlo vhod, preto stúpanie na vrch sme v pohode zvládli aj bez prestávky. Ideme teda rovno do ML, zakotvujeme v záhrade ponziónu, kde si krátko zhodnotíme cyklotrek a už sa tešíme na ďalší.