Po mesiaci sa počasie natoľko zlepšilo, že hrozili dokonca teplotné rekordy. Na zraz o 9:45 sa dostavilo desať účastníkov. Ako už to býva, s počiatočným otáľaním sa rozhodujeme ísť do Jaslisk. Pre istotu nerozoberáme ďalšiu trasu, ale Poľsko cez Čertižné je zatiaľ jasné. Predbežne sa dohadujeme, že stále dopredu bude určená trasa nadeľného treku a podľa toho si každý vyberie či ide, lebo bude jasné kde to ideme. Pred Borovom míňame odpočívajú skupinku poľských cykloturistov.  Do Čertižného ideme len s krátkou prestávkou v MŠ, kde Dáška pôsobi.  Celkom sa nám tam páčilo, ale nechceli sme sa zdržiavať,  keďžr Jasliska sú ešte ďaleko. Laďo s Peťom čakajú ostatných na točni nad Čertižným. Na hranicu to je ešte makačka. Dievčatá posledný stúpak už bicykle tlačia, na hranicu z nich vytiahne len Lenka. Chlapci si to samozrejme zmákli až k prístrešku. Tu už oddychujeme všetci, oskar páli nemilosrdno a dvíha sa pomaly vietor, ktorý nám však bude fúkať do chrbta. Cestou sa zastavujeme na Czerenche, kde je pomník-pamätná tabuľa na mieste bývalého kostola. Druhá zastávka je pri koňoch. Hlavne dievčatá ich obdibujú a veľmi sa im páči agroturistická idylka. Po príchode do Jaslísk zisťujeme, že miesto pri krčme je obsadené, preto ideme ďalej. Zastavujeme sa už tesne pred východom z Jaslísk, vľavo sa nachádza súkromný bar, kde je na dvore stan. Odkládame bicykle, berieme si miesta pod stanom na lavičkách. Sašo s Vasiľom idú kúpiť pár piv, ostatní zatiaľ pripravujú "nedeľný obed". Peťo ako vždy odchádza objavovať okolie. Tu určujeme ďalšiu trasu cyklotreku. Pôjdeme na Jasiel a potom buď cez rašeliniska, alebo po cyklochodníku do Kalinova. Keďže 6-7 km ideme proti vetru, občas to je až nebezpečné, kúdoly prachu, medzi zubami piesok, pri protipožiarných jazierkach padá rozhodnutie, že ideme na Kalinov.  Tu míňame našu skupinku, ktorá bola pred Borovom. Väčšia prestávka je pa táborisku, ovlažujeme sa v potoku, Lenka s Edom si to vykúšajú aj po vode.  Na táborisku je niekoľko turistov, ale prišli aj cyklisti. My však už odchádzame lesnou vestou - oproti vstupu na tákorisko, hore na hranicu. Máme šťastie, keďže je celkom sucho, žiadne blato ani bažinky. Väčšina z nás bicykle tlačí, asi len Vasiľ si to vyšliapal až hore. Niektorí chlapci občas tlačia, občas šlapú. Po príchode na hranicu, odpočívame a čakáme sa pri informačných tabuliach.  Druhé skupinov foto a ideme po kamenistej hranici smeromna alinov asi 1,5 km, pri lavičkách odbočujeme vľavo a krkolomným zostupom po "cyklochodníku" schádzame k jeho začiatku, opäť sa počkáme a už poďho dole sice rozbitou ale asfaltkou do Kalinova, a potom do ML.  Vo Vydrani ostáva doma Jana so Sašom, Peťo už je dávno preč, Dáška cestou tiež odbočuje domov a my istatní ideme oddychnúť k Esu, spláchnuť smäd a rozobrať dnešný cyklotrek, sme dobre opálená, ba až pripečení. Proste dnes to stalo za to. Hurá do ďalších cyklotrekov.