Je nedeľa 12.8. počasie nič moc, 14 stupňov, slabý vetrík, trocha oblačnosti. K "Andrijovi"prichádzam sám. Sašo sa ozval, že dnes pre počasie si daju pauzu, ostaní nič. Dávam preto 15 akademických a vyrážam na plánovanú trasu. Smerujem cez Mikovu do Vladiče, kde som sa zastavil u mamy na 10 min., pokračujem cez Pstrinu do Mirole, kde je moja prvá zastávka. Cerkov Pokrov Presvjatoj Bohorodici z r. 1770 leží v strede obce na kopčeku vpravo od cesty. Vypočul som si slovenský výklad, keďže v chráme boli návštevníci, urobil som pár záberov v interieri, kde ikonostas a väčšina zariadenia svetyne je z doby výstavby. Miroľa je za mnou, ďalšia zastávka Bodrudžal. Cerkov svjatoho Nikolaja čudotvorca z roku 1658 fotím len od cesty, mám trocha naponáhlo. V Hunkovciach stojí drevený kostolík vpravo pri ceste na svahu. Je z 18 storočia a ako v jedinom drevenom chráme pod Duklou sa v ňom bohoslužby nekonajú. 2 km odtiaľ vpravo ležia Korejovce. Dedina je známa pre motoristov, tu miestna firma montuje splyňovacie zariadenia na LPG do automobilov. Nachádza sa tu však aj jedna z najmenších cerkví, leží na svahu vpravo od hlavnej cesty nad obcou. Je z roku 1764. Vraciam sa späť do Hunkoviec, za dedinou vpravo sa nachádza cintorín nemeckých vojakov z druhej svetovej vojny. Zastavujem sa aj tu pozrieť pietne miesto odpočinku viac než 3000 Nemcov, padlým hlavne v jeseni 1944. Viac tu : www.vhu.sk/index.php . Asi 1km smerom na Svidník odbočujem na Krajne Čierno. V tejto obci sú dve drevané cerkvi. Najprv to je pravoslavná cerkev z roku 1930 vľavo od cesty a asi 300 m ďalej v uličke vľavo na kopčeku je gréckokatolická cerkev svjatoho Vasiľa Velikoho z roku 1730. Spolu s obývaným domom oproti drevenej cerkvi tvoria najautentickejšiu prezentáciu karpatského ľudového staviteľstva. Viac o drevených kostolíkoch tu : www.kdc.sk/svidnik.php . Pokračujem ďalej po starej asfaltovej lesnej ceste, na jej konci tesne pred vrcholom prechádzam po zvažnici /asi 300m/, ešte že je sucho. Vychádzam na pole, kde vľavo je poľovnícky posed, cesta však vedie vpravo, na lúke je značkovaný stlpik, asi 50 m za ním je turistický smerovník Rozdieľňa /456m/. Keďže už som dosť hladný, obedujem tu v sedle, ešte záber pri smerovníku a odchádzam do Kožuchoviec. Idem dole poľnou cestou ale len asi 50m, schádzam z bicykla a zbieram černice, také veľké som už dávno nevidel. Za Kožuchovcami je odbočka vľavo na historícku cestu Jozefínku postavenou na prelome vlády Márie Terézie a rakúskeho cisára Jozefa II. Ja všaj pokračujem do Gribova, nezatáčam vľavo po hlavnej ceste, ale pokračujem rovno Jozefínkou na Bukovu hôrku. Nachádza sa tu chrám Povýšenia sv. Kríža a kaplnka zasvetená Premeneniu Pána z roku 1742. Na tomto kopci vo výške 347m stal Bukovecký /Bukovský/ kláštor rádu sv. Bazila Veľkého. Dnes tu bol odpust, ja som však bol už po všetkom. Vedľa chrámu stojí niekoľkostoročný majestátny dub, čo svedčí o historičnosti tohto miesta. Viac tu : www.grkatpo.sk/?bukova_horka/ . Schádzam novovybudovanou asfaltkou na hlavnú cestu a mierim do Bukoviec a domov. Za Bukovcami ma však chytil dážď, beriem preto pončo a šľapem ďalej. Za Havajom už je po daždi, pončo ide do vrecka a ja pokračujem v pohode ďalej. Okolo pol piatej prichádzam do Medzilaboriec, príjemne unavený po 78 km trase, plnej pekných kultúrnych pamiatok. Už sa teším, kedy sa takto vyberieme spoločne.