Cyklotrek začíname štyria, aj keď to vyzeralo najprv na dvojicu. Rozhodnutie je jasné, že dnes navštívime Zyndranowú. Je to Poľská obec pod hranicou. Do Čertižného ťaháme bez odpočinku, oddych je teda až pri krčme v Čertižnom. Prezeráme si tabule na budove oproti obecnému úradu. Ideme tiež pozrieť opustenú školu vpravo v  bočnej uličke na kopci. Ako som sa dozvedel,  pred nami išla Jana, preto Sašo s Edom jej idú oproti, zatiaľ čo ja s Ľubom ideme na cintorín pohľadať hrob Adolfa Dobrianského. Nepodarilo sa nám to, ale našli sme iné staré zaujímavé hroby a cintorín vojakov z 1. svetovej vojny, škoda len že je v úbohom stave, ale aspoň vykosený. Na konečnej za dedinou nás už čalal len Edo so Sašom. Ten už dopredu hovoril, že ide len na hranicu a vracia sa späť. Po vystúpaní na hranicu ešte Saša lámeme, ale nedal sa. Takže už pokračujeme len traja. Rozhodli sme sa pre trasu po hranici po hraničný stlpik 149/2 a 149/3, odtiaľ po turistickej značke vpravo, do Zyndranowej. Ideme preto cestou na Jasliska a po asi 1,8 km odbočujeme vľavo po modrej značke. Dá sa na bicykli vysúpať až na hranicu. Tá je celkom zjazdná, lebo je sucho. Občas kde-tu sú mláky, ale tie sa dajú obíjsť. Stúpak sa ale obíjsť nedá, ten musíme vytlačiť. Prichádzame až k spomínanému pätníku a odbočujeme zvažnicou vpravo dole z hranice. Zjazd je krkolomný, Edovi vôbec nesedí, my s Ľubom si z toho veľkú hlavu nerobíme. Po asi 2,5 km prichádzame do potoka, ktorý nás vyvedie z lesa na spevnenú šotolinovú cestu, pokračujúcu až do dediny, čo sú ďalšie asi 2-3 km. Niesom s trasou spokojný, lebo určite je tu lepšia cesta medzi údolím  Zyndranowej a cestou na Jasaliska. Teraz viem, že cesta cez hranicu je krkolomná, no pre horskáče ako stvorená. Nas....tý Edo už s nami nerozpráva a rozhoduje sa ísť sám po ceste cez Duklianský priesmyk domov. Trocha mu to vyhováram, ale on si stojí za svojím. Situácia sa sice po príchode do dediny razante zmenila, keďže tu bol Lemkovský festival a práve spievali nám dobre známi Kanrdáčovci. Odložili sme bicykle do areálu k plotu a počúvali asi 45 minutový koncert Kandráčovcov. Mali veľký úspech, predali aj niekoľko cd-čiek, rozdávali aj podpísané plagáty. Nám medzitým Edo zobral jontový nápoj s penou, asi na zmierenie. Pozdreli sme si stánky, skanzen , múzeum Lemkovskej kulúry a potom sme sa utiahli do chládku, poskladali si lavice a najedli sa. „Oskar“stále piekol  nemilosrdne, rozhodli sme sa po krátkom oddychu pokračovať ďalej asfaltovou cestou do Tylawy a potom vpravo na Cistu, aby sme sa dostali do Jaslisk. Tu nás opäť Edo pohostil „jontovým“ nápojom, ale už z fľaše. Do Čertižného ideme našou dobre známou  šotolinovou cestou. Ľubo  nás upozornil, že ideme vlastne krížovou cestou ku kaplnke, kde ako Edo zistil, sa koná každú prvú nedeľu v mesiaci procesia večer okolo šiestej. Teraz sme to síce nevymakli, hoci hodina bola správna. Okolo siedmej prichádzame do Čertižného a okolo pol ôsmej sa lúčime medzi sebou už rovno na bicykli v Medzilaborciach. Trasa bola pená, hoci trochu namáhava, ale ten kultúrny zážitok to vynahradil. Ešte pár takých trás a Ľubo di natrénuje sedenie a zadok si na to zvykne. Športu zdar a cykloturistike zvlášť!!!

 Trasa TU : www.bikemap.net/sk/route/984296-ml-zyndranowa-ml/