Druhý deň ráno je hmla, ale za krátko ustupuje slnku, ktoré nám svieti už celý deň. Z ubytka stúpame hore na sever. Za obcou odbočujem vľavo na rozbitú asfaltovú cestu vedúcu cez Skorodné do Polany. Cesta je väčšinou dole kopcom. Zastavujeme sa pri mieste, kde potok vyhĺbil koryto s kamenným podložím. Okolo cesty sú žlté vysoké kvety, čo pekne dotvára prírodnú scenériu trasy. Prichádzame na hlavnú cestu do Polany, ktorá vedie okolo južnej časti Solinského jazera. Ďalšia naša zastávka je pri bufete na ľavej strane cesty so sochou mohutného zubra. Pivko nám padne vhod, ale chceme, aby pivo čapoval Rado, keďže doteraz čo sme dostali pivo, bolo veľmi kyslíkaté.  Barmanka ochotne prepustila pipu Radovi a odišla ku kolegyniam „praviť“ pirohy. Z jej ústretovosti sme boli paf, keďže nechala bufet napospas Rusnakom. Oddýchnutí a posilnení pivkom ideme k drevenej cerkvi sv. Mikuláša z r. 1790. bola otvorená, tak sme si urobili aj prehliadku.  Odtiaľ traja idú v smere cesty a traja sme išli pozrieť jaskyňu v Rosoline. Cesta vedie poľom a lesom, po poli trocha blúdime, ale nakoniec sa nám darí nájsť správny turistický chodník k jaskyni. Schádzame k potoku, kde je skalný previs a pod ním akože jaskyňa, ide vlastne len o určitú dieru do skaly v dĺžke cca 4-6m. Prostredie je pekné, k odpočinku a meditácii ako stvorené. Rovnakou cestou sa potom vraciame späť k cerkvi. Odtiaľ pokračujeme za prvou trojicou na Chrewt. Mali by sme sa dostať až k vode, ale zisťujeme, že prístup je len od súkromných chatiek. Ale nestretávame ani našu trojicu.  Vasiľ  mi volá, kam ich máme nasledovať. Dostávame sa po riadnom stúpaní na vrchol, odkiaľ je odbočka vpravo nad zátoku. Ideme ešte asi  4km dole kopcom, až sa dostávame k veľkej zrubovej chate, kde stretávame Vasiľa, Seňora a Rada na terase pri pivku. Samozrejme aj my si objednávame a oddychujeme v prekrásnom prostredí nad jednou zo zátok Solinského jazera. Po asi polhodine sa stúpaním dostávame opäť na hlavnú cestu, vraciame sa asi 0,5 km späť a odbočujeme na lesnú štrkovú vestu vpravo. Už viackrát sme sa stretli s tým, že až za odbočkou je cykloznačka danej trasy. Naša cesta vedie asi 8 km lesom s občasnými výhľadmi na okolité lesom pokryté kopce. Trať je náročná, lebo dole kopcom si nemôžeme kvôli štrkovému povrchu zvýšiť rýchlosť a zas po každom klesaní ponad potok je serpentínové stúpanie. Asi dvakrát oddychujeme  aj pri zbere černíc. Konečne sa dostávame na križovatku, z ktorej cesta vedie priamo do Lutowisk ako turistický chodník, ako po spevnenej lesnej ceste, tak po panelovej poľnej ceste.  Dostávame sa do Lutowisk k cintorínu, Ďoďo s Edom idú ešte pozrieť  drevenicu bojkovského typu, my ostatní ideme na ubytko, lebo Seňor je už „nažhavený“ na grilovačku. Dnes máme za sebou 55 km z ktorých posledná tretina bola náročnejšia ako zvyčajne. Zatiaľ čo sme sa osprchovali, Seňor už pripravil všetko na grilovanie, všetko čo sme ešte doniesli z domu, ako mäsové výrobky tak jeho zeleninu.   Vonku pod prístreškom sme si posedeli asi do 23. hodiny aj pri poháriku a pivku. Opäť sme hodnotili dnešnú trasu a preberali zároveň aj zajtrajšiu trasu. Bola to dobrá sranda, hlavne zo Seňorových a Radových hlášok. 

Foto : http://sk.fotoalbum.eu/baltursml/a856451

Trasa 2. deň

http://www.bikemap.net/sk/route/3223854-cyklotour-2015-2den/