Choď na obsah Choď na menu
 


CYKLOZÁJAZD ČIERNA HORA 18.5-29.5.2016

ÚČASTNÍCI :  VIŤO, EDO, ĎOĎO, IVO a LAĎO

1. TRASA : BEČIČI - BUDVA - CETINJE a späť - 77km

ČAS :   8,5 HOD. -  20km stúpania na začiatku , asfaltová cesta

2. TRASA : BEČIČI - BUDVA - ŠIŠIČI - DUB - KOTOR a späť - 72km

ČAS :   8,5 HOD. -  15km stúpania na začiatku po odbočke z magistrály , asfaltová cesta a lesná asfaltová cesta

3. TRASA : BEČIČI - SV. ŠTEFAN - BAR - PETROVEC - BEČIČI  - 83km

ČAS :   8,0 HOD. -   asfaltová cesta - Jadranská magistrála

4. TRASA : OKOLO SKADARSKÉHO JAZERA - DOLNÉ MURIČI - 47km

ČAS :   5,5 HOD. -  úzka asfaltová cesta, minimum aut

5. TRASA : BEČIČI - BUDEVA - CESTA NA PLÁŽ PLOČE - VIŠNJEVA - GLAVATI - RADANOVIČI - TIVAT - TRAJEKT V ZÁLIVE - OKOLO ZÁLIVA DO KOTORA - TROJICA - DUB-aj  - ŠIŠIČI - BUDVA - BEČIČI - 100km

ČAS :   8,5 HOD. -  asfaltová cesta 

6. TRASA : BEČIČI - SV. ŠTEFAN - CARSKOJE SELO - PETROVAC - BEČIČI - 49km

ČAS :   5,5 HOD. -  asfaltová cesta, na začiatku cesta k 2000 ročnej olive

1.TRASA : Na trasu vyrážame po raňajkách o 9:00 na Budvu, kde na križovatke pri Bodve odbočujeme vpravo na Cetinje. Nasleduje stúpanie – stúpanie – stúpanie. Cestou 2x schádzam z bicykla, kedy ma protivietor zastavil. Foto pri vodopáde pred tunelom, občas prechádzame cestu vo výstavbe. Stále stúpanie. Na Brajiči ideme pozrieť  zrúcaninu pevnosti, ešte stále nie sme na vrchole. Nakoniec po 20 km-ovom stúpaní sme na vrchole – 897m a schádzame dole. Aj tu sú úseky vo výstavbe so semaforom. img_0294.jpgPomaly a isto sa dostávame do Cetinje, míňame viacero autobazárov. V Cetinje sme sa dostali do centra. Pešia zóna je pekne upravená, dostali sme sa až k jej koncu. Ideme ďalej parkom k budove predsedu vlády, kde sa fotíme s čestnou strážou. V kaviarni na pešej zóne si dávame kávu, cestou späť kupujeme magnetky. Ideme ešte pozrieť cerkov, monastyr a reliéfnu mapu Čiernej hory, ktorá práve oslavuje 10. výročie nezávislosti.  Medzitým sa nám Viťo stratil. Po polhodine jeho hľadania odchádzame domov bez neho. Veľakrát som mu volal, no márne. Naspäť stúpame o niečo ľahšie, nie je to také strmé ako z opačnej strany. Keď sme už schádzali z vrcholu, Viťo zavolal, že už je v penzióne. Odľahlo nám. Po 77 km a nastúpaných 1350 výškových metrov, prichádzame o pol šiestej do penziónu, práve na večeru.

Viťo : Na prvú trasu sme boli všetci nažhavení. Fúkal silný vetrisko, ale to nemalo na naše odhodlanie vplyv. A nebola to žiadna sranda. Pomerne hustá premávka, z jednej  strany prevísajúce skaly s častými dopravnými prekážkami „Padajúce kamene“ a pod., z druhej strany stúpania priepasti. Aj keď boli kovové zvodidla skoro po celom úseku, pri pohľade dole som si hneď dal sedadlo o 2cm nižšie, aby som sa cítil istejšie. Pri krátkej zástavke na zrúcanie pevnosti fúkal taký silný nárazový vietor, že sme bicykle pri sebe tlačili a v jednom momente Jožkovi skoro sfúklo bicykel do rokliny. Zadné koleso už padalo dole z chodníka, ale Jožko ho stihol strhnúť k sebe. Po vyšliapaní na vrchol do výšky okolo 900m som zistil, že som podcenil nielen fyzickú prípravu, ale aj oblečenie. Keď sme sa v Cetinje posilňovali pri talianskom konzuláte, asi  70 ročný dedko nás oslovil veľmi slušnou angličtinou, neskôr sa nám potvrdilo, že všetci obyvatelia Čiernej hory hovoria anglicky aj rusky. A ako som vystrašil členov a najmä vedúceho našej cyklobunky? Prestal fúkať vietor, vyšlo slnko a som sa odčlenil (zatúlal) od ostatných a vybral som sa späť do Budvy s tým, že ma dohonia. My individualisti a idealisti to niekedy robíme. Narobil som rozruch, ale stihol som sa ešte v deň počľupkať v studených vodách Jadranského mora. Od toho dňa som sa držal ostatných členov cyklobunky. P.S.: Modré gule zo studenej vody, nenarušili chvíle večernej pohody. Pivo, jedlo z rodnej zeme, smädní, hladí veru nebudeme.

Ďoďo : Cítim sa jak na TdF, stúpame kdesi 20 km, vietor neskutočný, ale prvý deň sily máme dosť. Východ spoza zákruty a taká pecka vetrom, že 2 krát nás protivietor doslova zastavil. Krásny vodopád na ceste, auto v rokline (kopa šrotu). Pri odchode z pevnosti či hradu idem vedľa, držím riadidla oboma rukami, ako vyjdem na voľné priestranstvo, taký vietor, že obidve kolesá vo vzduchu, ja stojím a držím bicykel a bicykel mi odchádza – „dašto šalene“. Edo išiel za mnou, všetko videl, škoda, že nemal foťak po ruke. 

1. TRASA TU : https://www.bikemap.net/sk/route/3574208-1trasa-becici-budva-cetinje-a-spat/

2.TRASA : Trasu sme plánovali ešte večer tak, aby sme sa čo najviac vyhli hlavnej Jadranskej magistrále. Opäť vyrážame na Budvu. Začíname rozkopanou križovatkou a cestou, ktorá je v rušnej výstavbe. Za Budvou prechádzame tunelom. Po asi 2 km odbočujeme vpravo na menej frekventovanú cestu – necestu. Začína pekným stúpaním 1-2 až 1-1. Keď sme sa dostali dostatočne vysoko, cesta ide ako po vrstevnici s miernym stúpaním a klesaním. Prechádzame také dediny s murovanými kostolíkmi ako Potok, Šišiči, Pelinovo, Nalježiči. Za Dubom sa dostávame na „hlavnejšiu“ cestu, ktorá ide cez Trojicu (križovatka 3-4 ciest) do Kotora. Serpentínami schádzame do Kotora, ktorému na mori v zálive dominuje obrovská výletná loď Norwegy Spirit. Ešte krátka zástavka pri stánku so suvenírmi, odkiaľ je krásny pohľad na záliv a mesto .  Kotor je mesto a prístav v juhozápadnej img_0526.jpgčasti Čiernej Hory. Rozkladá sa v malebnej polohe na samom konci Kotorskej boky, najväčšieho prírodného hlbokého zálivu na pobreží  Jadranského  mora, na úpätí horského masívu Lovćen. Samotné mesto má 1 331 obyvateľov (s priľahlými osadami 22 974).  Mesto je jedným z najlepšie zachovaných stredovekých miest v juhovýchodnej Európe s bohatstvom historických budov. Ako uznanie jeho výnimočnej historickej hodnoty bolo staré mesto Kotor v roku 1979 zapísané na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO /viac tu : https://sk.wikipedia.org/wiki/Kotor_(mesto_v_%C4%8Ciernej_Hore)/

Centrum mesta pri hlavnej bráne starého mesta a jeho opevnenia je veľmi – veľmi rušné. Je tu veľmi veľa ľudí, asi že je nedeľa. Rovnako napraskané bolo a centrum starého mesta za hradbami so spleťou malých uličiek. Pozeráme niekoľko cerkvi , do jednej z nich chcú dokonca vstupné 2,5€. Nakoniec končíme v jednej kaviarni na námestí na pivko. Fotíme, čo sa dá i nedá, odchádzame plní dojmov z pekného, starobylého centra Kotora. Prechádzame do parku, kde sa posilňujeme svojím jedlom a ešte sa vydávame popri vode po cestičke, aby sme sa mohli aj osviežiť morskou vodou. Na jednom mieste oddychujeme , Viťo sa ide okúpať, zatiaľ čo ja si aspoň namočím nohy. Ostatným sa akosi nechce. Odtiaľ sa dostávame na hlavnú cestu a vo veľmi rušnej premávke prechádzame mestom, aby sme sa opäť serpentínami dostali na vrchol k Trojici. Miestni „pretekári“  si nacvičujú prejazd serpentínami za plnej premávky. Asi tu bude nejaká súťaž automobilov do vrchu. Hore sa všetci čakáme. Ako včera tak aj dnes sú vrchármi Edo a Ďoďo, Ivo im sekunduje. Ideme späť starou cestou cez Dub-aj, až dole na hlavnú magistrálu. Po asi kilometri odbočujeme vpravo na pláž. Najprv sme chceli na Ploče, ale keďže išlo do stúpania, a toho už sme mali dneska dosť, odbočili sme na pláž Jazz. Tu sa Viťo s Ďoďom   idú okúpať. Po krátkom osušení ideme späť na hlavnú cestu a stúpame k tunelu. Keď sme ho prešli, odbočili sme vpravo k zrúcanine pevnosti nad tunelom. Je tu s nami aj Ľubo s manželkou. Cestou dole Ivo má nehodu, zachytila sa mu prehadzovačka do kolesa. Pri oprave som mu zlomil pätku a tak Ivo došiel cez Budvu do Bečiči po svojich popri bicyklu. Po 72 km sme len tak-tak stíhali na večeru už okolo 19:00.

Viťo : Vonku teplota stúpa a my stúpame tiež na prevode 1/1 –1/2. Cesta z Paloty na hranicu je oproti tomu prechádzka ružovou záhradou. Väčšia časť trasy vedie mimo hlavnej cesty a v dedinkách stretávame prívetivých a dobrosrdečných ľudí. Cyklisti z iných krajín tam často nepremávajú. Kostolíky vyzerajú z vonku rovnako. V závere úžasný pohľad do Kotorského zálivu hovorí za všetko. Po ceste späť na nás číhajú rôzne nástrahy : brechajúce psy, rozspľasknuté užovky na ceste a živé užovky pri ceste. Potom príde príjemná stránka – kúpanie a pekná pláž.  P.S.:Slnko už bolo na obzore a my šliapeme hore a hore, stálo za to toľko driny najmä klesajúce Kotorské serpentíny.

Ďoďo : V živote som nešiel tak dlho prevod 1/1, vkuse a ešte na konci zo sedadla, no úžas, ale je tu fajn cesta  dole do Kotora a naspäť z druhej strany pohoda. Cestou späť bolo kúpanie pred Bodvou, voda svieža, ale paráda. Cestou cez neosvetlený tunel si okuliare nedám dole ….. viackrát takú somarinu nerobím. 

2. TRASA TU : https://www.bikemap.net/en/route/3574264-2trasa-becici-budva-sisici-kotor-a-spat/

 

3.TRASA : Keďže Ivo má nepojazdný bicykel, ideme dnes vo štvorici. Ivo ide do Budvy hľadať nejaký obchod, kde by kúpil prehadzovačku Alivio a pätku, my štyria zas smerujeme do Baru, čo je predposledné veľké stredisko v južnej časti pobrežia Čiernej Hory. Vydávame sa popri pláži až na konečnú, odkiaľ sa kvoli zabráneniu prechodu pre výstavbu hotelu vraciame späť až k tunelu, odkiaľ je chodník šikmo hore na magistrálu. Odbočujeme do Miločeru, ktorým prechádzame CC+++ (cyklocestou v lesíku a po asfaltke – Super) až do Svätého  img_0793.jpgŠtefana. Prichádzame až k ostrovu resp. ceste na ostrov, kde nás ale ďalej nepúšťajú, lebo „pevnosť“ je privátna. Dávame pár fotiek a cez stredisko Sv.Štefan  sa dostávame opäť na magistrálu. Prechádzame okolo Petrovacu a dlhým a tiahlym stúpaním prichádzame k pamätníku z 2. svetovej vojny, kde odpočívame, keďže stúpanie dalo zabrať. Klesaním sa dostávame k Sutomare, k pláži neodbočujeme, prechádzame len okolo. Nad Barom si po stúpaní dávame krátku prestávočku.  Prichádzame do Baru miernym klesaním a hľadáme obchod s bicyklami, to sa nám aj podarilo. Na ľavej strane cesty ešte pred kruhačom je spomínaný obchod, potrebnú prehadzovačku a pätku namali. Medzitým sa img_0857.jpgnám Edo stratil. Mysleli sme si, že nás prehliadol a išiel až do mesta. My sa tam vydávame tiež hľadať druhý obchod -Kale bike. Prechádzame okolo veľkej cerkvi a cez centrum hľadáme obchod. Pocestný chalan nám vysvetľuje, kde je obchod, ale bol zatvorený. Takže z kúpy opäť nebolo nič. Ani v Intersporte nič nemali. Tak som zavolal Edovi a ten bol pri veľkej cerkvi. Vydali sme sa teda za ním. Až potom vysvitlo, čo mal za problém. Po poslednej spoločnej prestávke dostal defekt s veľkým klincom a musel meniť dušu. Ešte sme si spoločne prezreli veľkú cerkev, ktorú práve rekonštruujú v interiéri. Je naozaj skvostná ako vo vnútri tak aj zvonku. Odtiaľ odchádzame do prístavu, kde kotví aj vojenská flotila. Trocha sa poprechádzame po plážovej promenáde, aby sme zakotvili v reštaurácii na obed. Po dobrom obede odchádzame naspäť. Magistrálu opúšťam,e v Petrovaci na podnet Viťa. Pláž v tomto img_0897.jpgstredisku je nádherná a promenáda ešte viac, je nová, zrekonštruovaná a vhodne doplnená zeleňou. Z Petrovacu opäť stúpame na magistrálu, ktorou prúdi nekonečne veľa aut. Tu doháňame skupinku cyklistov na cesťakoch pri Sv. Štefanovi. Je tu veľká zápcha, prechádzame okolo aut a nakoniec zisťujeme, že cesta je uzavretá kvôli dopravnej nehode. Vraciame sa pár stoviek metrov a schádzame do Sv. Štefana, aby sme zápchu obyšli. Plynule opäť ale s autami prechádzame chodníkom CC+++, aby sme sa cez Miločer dostali opäť na magistrálu a tou pokračovali až do Bečiči, kde tesne pred zasa schádzame strmým šikmým chodníkom dole cez tunel k pláži. Ideme ešte narýchlo okúpať a tak domov na večeru.

Ďoďo : Cestička Miločerom nádherná, stúpanie z Petrovacu hore fuška, ale dá sa, všetko ideme po hlavnej ceste, čo nie je až taká výhra, cerkov v Bare neskutočná a fascinujúca, cestou späť schádzame do Petrovacu, veľmi pekné stredisko. 

3. TRASA TU : https://www.bikemap.net/sk/route/3574285-3trasa-becici-sv-stefan-bar-petrovac-becici/

4.TRASA : Trasu okolo Skadarského jazera sme schválili všetci účastníci zájazdu. Išli sme autobusom k hrádzi. Časť účastníkov išla bez bicyklov a teda boli na jazere loďkou a druhá časť išla na bicykle tak, aby sme boli o 15:00 pri autobuse. Vyrážame teda z Virpazaru o 10:30 južným smerom okolo Skadarského jazera. Skadarské jazero na čiernohorsko-albánskych hraniciach, necelé dve tretiny img_1159.jpgpatria Čiernej Hore, viac ako jedna tretina Albánsku. Jazero je v súčasnosti najväčším v Európe - dno je v najhlbšej časti až 38 m pod morskou hladinou. V priemere je hlboké len 5 až 6 m. Na niektorých miestach, pomenovaných tiež oká sa pohybuje okolo 40 m. V jazere je asi 50 ostrovov a ostrovčekov. Na brehu jazera sa leží okolo 60 malých osád. Naskytujú sa nám úžasné pohľady na celá jazero a jeho okolie. Trasa je super pre cyklistov, úzka cesta terénom so stúpaniami, serpentínami aj klesaniami. V skupinkách postupujeme stále ďalej a pritom kontrolujeme čas, aby sme nič nepremeškali. Akosi sa Edo nechtiac oddialil, ale k nám sa pridal Pavol z Michaloviec. Takže aj bez Eda ideme vo štvorici. Občas nás prekvapí na úzkej ceste auto, ale viac-menej je to vzájomne ohľaduplné. Cestou míňame tiež domácich „obchodníkov“ so svojimi produktami a to vínom, pálenkou a medom prípadne likérmi. Na jednej križovatke sa rozhodneme zostúpiť dole k jazeru. Neuveriteľnými serpentinámi a krkolomným klesaním sa dostávame do dediny Dolné Muriči, img_1291.jpgkde sa nachádza minaret s mešitou. Nejdeme presne okolo neho, ale schádzame až k jazeru. Tu stretáme trojicu sninčanov – vodičov a jedného manželku. Bohužiaľ Eda nikde. Pavol ide hneď do vody okúpať sa, my oddychujeme na pláži s horalkami a banánmi, čo sme si rozdelili. Kontrólny čas upozorňuje, že už je potrebné vrátiť sa a teda hneď za sninčanmi odchádzame aj my. Ďoďo sa ich zubami-nechtami drží, asi do dvoch tretín stúpania, ale nakoniec mu odchádzajú. Ja po pár sto metroch za Ďoďom stúpam prevodmi 1-1 až 1-2 tak, aby som ešte urobil pár fotiek z dedinky s minaretom. Na štvrtej serpentíne vidím dole Pavla a po hodnej chvíľke aj Viťa. Takže separé ťaháme už krkolomné stúpanie až k domu pár stoviek metrov za križovatkou z ktorej sme odbočili k jazeru. Prichádzam za Ďoďom a doprajeme si zaslúžený oddych na pergolojej terase. Pavol s Viťom prichádzajú po pár minútach, kedy Viťo vysvetľuje, ako v dedinke zle odbočil a teda prečo tak meškal. Čas je už natoľko pokročilý, že sa dosť ponáhľame, aby sme pri autobuse nemeškali. Do Virpazaru prichádzam najprv ja s Ďoďom, potom Pavel s Viťom. Hneď stretávame Iva s Edom, ktorý dorazil asi 15 min. pred nami. Medzitým dorazil od img_1344.jpgreštaurácie organizátor Edo s informáciou, že máme ešte asi pol hodiny čas, tak sme teda išli „jedno točeno Nikšičko“. Ivo nám porozprával, aká bola plavba po jazere a čo všetko sa od sprievodcu dozvedel. Edo zasa porozprával, ako sa dostal na koniec cesty s plotom a ako váhal nad našou dedinou, či ísť dole k jazeru alebo nie. Edo celú juhozápadnú cestu okolo jazera prešiel ešte prvý deň autom s Fajsim, keď pršalo a my sme boli na penzióne. Po pol hodinke skladáme bicykle pod autobus a odchádzame do Bečiči.

Ďoďo : zasa prevody 1-2, 1-1. Stúpame dlho a ďaleko, to ešte netuším, čo nás čaká naspäť. Že jazdou okolo jazera je ho možno vidieť aj 5 krát. Pri jednom výhľade naň zhora schádzame k nemu, vidíme dve pláže, vzdušnou čiarou čoby kameňom dohodil. No len vzdušnou čiarou, realita bola iná a hlavne od jazera hore. Ale jazero krásne, čisté, teplé v lone panenskej prírody. 

4. TRASA TU : https://www.bikemap.net/en/route/3574304-4trasa-okolo-skadarskeho-jazera/

 

5.TRASA : Dnes Viťo prenecháva svoj bicykel Ivovi, aby si ešte Ivo zajazdil. Viľo sa pobral na pláž oddychovať a my sme cez Budvu a tunel odbočili vľavo na pláž Ploče. Neschádzame po stúpaní k pláži, ale odbočujeme na ďalšie stúpanie vpravo. Pred kameňolomom ideme opäť vpravo po kamenistej ceste. Po pár stovkách metrov sa cesta zlepšuje na asfaltovú, je úzka a už kopíruje vrstevnicu, takže prechádzame usadlosťami jemným klesaním či stúpaním, míňame aj kamenný kostolík na pravej strane cesty, kde si urobíme krátku prestávku. Po pár km img_1418.jpgschádzame do dedinky a odtiať strmým zjazdom cez serpentíny do Radoviči na jadranskú magistrálu. Tu sa dostávame popri letisku cez Tivat až k trajektu v Kotorskom zálive. Zakúpim lístky za 1€ na cyklistu a nastupujeme na trajekt, ktorým sa prevezieme na druhú stranu zálivu. Odtiaľ prechádzame pohodovou cestou okolo Kotorského zálivu. V Risane si robíme prestávku na obed, nakupujeme v markete a v parku sa najeme a oddychneme. Pár rožkov, 7-up a k tomu chladené pivko z mojej tašky nám dodali energiu na ďalšiu cestu okolo zálivu. Pri výjazde z Risanu nás chytil z ničoho-nič dážď. V Peraste sa ukryjeme pod stromy aj s ďalšími výletníkmi, ktorí tu prišli na atobusoch. Po 15-tich minútach dažď ustál a my sa okolo zálivu s veľmi hustou premávkou turistov predierame do Kotora. Tu v Peraste sa img_1433.jpgrobia výletne jazdy na loďkách k dvom ostrovčekom s kostolíkmi. Ako po ceste prichádzame do Kotora, premávka hustne a hustne. Bez ujmy na zdraví prechádzame centrum Kotora. Už sa tu v starom meste nezastavujeme, máme za sebou dosť km a ešte nás dosť čaká. Serpentínami stúpame a dostávame sa na Trojicu, kde stretávame našich cyklistov, ktorí prišli z Cetinje cez Lovčen /národný park a stúpanie cez 1600m/ a vracajú sa domov ako my tou istou cestou cez Dub-aj do Budvy a Bečiči. V Budve je veľká zápcha už hneď za tunelom. Ideme teda po chodníkoch, aby sme to urýchlili. Ďoďo už ide priamo na pláž okúpať sa. Ja dávam bicykel do garáže a tiež idem okúpať sa. Ostatní oddychujú na izbe. Potom ideme na spoločnú večeru, alebo posedenie do ďalšieho hotela nášho domáceho. Ja, Ivo a Ďoďo tam ideme pešo, čo je asi 20-30 min., u domáceho nám už ale nič nezostalo, ostatní ktorí tam boli včas, mali celkom príjemné posedenie a degustáciu vínka. Edo s Ivom potom išli ešte pozrieť starú asi dvetisícročnú olivu.  

5. TRASA TU : https://www.bikemap.net/en/route/3574319-5-trasa-becici-budva-cesta-na-plaz-ploce-radanovici-tivat-trajekt-kotor-dub-sisici-budva-becici/

 

5.TRASA : Posledný deň ideme na bicykel len ja s Ďoďom, ostatní idú na pláž a do mesta. Najprv stúpame asi 1,5 km k starej olive, potom schádzame cez pláž na magistrálu, aby sme sa okolo Sv. Štefana dostali na odbočku vľavo do dedinky, ktorú sme stále videli z pláže. Boli to domčeky s oranžovými strechami celkom na vrchole kopčeka, pekne img_1510.jpgusporiadané. Prichádzame k ním a zisťujeme, že ide o Carskoje selo- rezort s apartmanovými domčekami a s kostolíkom na vrchole. Dôkladne si všetko poobzeráme a ideme na ďalší vrch, kde je tiež kostolík resp. kaplnka. Tá je už otvorená, zapálime sviečky za pokoj a za zdravie a spúšťame sa dole na magistrálu, aby sme po pár km odbočili do Petrovacu. Na konci pláže krátkym tunelikom sa dostávame do terasovitej kaviarne kde pesničkár hrá na gitare. Veľmi príjemné posedenie, dáme si kávu a po asi 20 min. odchádzame cez Petrovac img_1545.jpgďalek na juh okolo mora. Nachádzame chodník vedúci lesíkom k ďalšej pláži. Tu si už zajeme a dáme pivko priamo na štrkovej pláži. Je vidieť, že je málo osídlena, je tu len pár malých hotelikov. Odtiaľ sa opäť vraciame do Petrovacu, aby sme si prešli tu krásnu plážovu promenádu. V horúčave nám padne vhod zmrzlina a potom už priamo na magistrálu a domov. Schádzame na pláž, kde sa stretávame z Viťom , Edom a Ivom. Ďoďo už ostáva tu, zatiaľ čo ja idem odviesť bicykel a tiež sa vrátim na pláž, okúpať sa. Potom si s Ďoďom dávame na večeru polievku a ideme domov, aby sme sa ešte večer vrátili na pivko za 1€. Večer je dlhý, posedíme s ostatnými na terase nášho hotela a rozchádzame sa okolo polnoci. Je za nami cyklozájazd po Čiernej Hore, zajtra už budeme baliť domov. 

6. TRASA TU : https://www.bikemap.net/en/route/3574331-6-trasa-becici-sv-stefan-carske-selo-petrovac-becici/

25.5.2016 - VÝLET AUTOM - KAŇONY /MONASTYR MORAČA, BIOGRADSKE JAZERO, MOST NAD TAROU, DURMIDOR - ČIERNE JAZERO/ - 500km

Náš celodenný výlet na Renta Car -autom z požičovne za img_0950.jpg50€ smeroval cez hlavné mesto Podgorica okolo kaňona rieky Morača k rovnomennému kláštoru Morača /založený v 1252 r./.

Druhou zastávkou v národnom parku Biogradská gora je Bigradské jazero, veľa sme si však neužili, lebo pršalo a bolo dosť chladno.

Obed sme si dali v peknom horskom penzióne bývalej img_0998.jpgpoľovníckej chate, hlavne cicvara nemala chybu.

Chybu nemal ani výhľad na horský potok s perejami, ktorý tiekol popod penzión. To nemalo chybu. Hukot vody ako v Studenovodských vodopádoch.

Slza Európy, ako sa rieke Tara hovorí, je jednou z najčistejších riek Európy. Most nad riekou Tarou je impozantný. Je vysoký 135m a dlhý 154m, bol postavený pred vypuknutím 2. svetovej vojnya, jedným z jeho staviteľov bol juhoslovanský inžinier Z.Jaukovič. Ivo s Edom si vyskúšali lanovú dráhu dlhú 824m s výškou nad kaňonom 152m.

img_1066.jpgKaňon rieky Tara je najhlbším v Európe a druhým kaňonom sveta po Colorede, je dlhý 78km a jeho hĺbka sa pohybuje od 400m do 1300m.

Za nepriateľskej ofenzívy v r. 1942 dostal Z. Jaukovič príkaz od partizánskeho velenia tento most zničiť zo strategických dôvodov, čo aj urobil. Okupantmi však bol chytený a zastrelený. Most bol v r.1946 obnovený a Z.Jaukoviča pripomína pamätná tabuľa pri novom moste.

img_1108.jpgPoslednou našou zastávkou bol národný park Durmidor s ďalšou Čiernohorskou perlou a to Čiernym jazerom. Crno jazero, najväčšie a najznámejšie z devätnástich durmitorských jazier tvoria vlastne dve menšie a väčšie jazero. 

 

 

FOTO Z ČIERNEJ HORY TU : https://goo.gl/photos/EDkitkzqUHBBVMyq9