CYKLOVÍKEND V PIENINÁCH

Slovo dalo slovo a dohoda je istá. Soňka, Želka, Laďo, Edo a Viťo - sú pripravení zdolať niekoľko nových desiatok kilometrov - ide sa bicyklovať do Pienin. Čakajú nás obľúbené cyklopreteky, organizované KOCR Severovýchod Slovenska, v nádhernom najmenšom Národnom parku a jeho okolí. Prvé tohto roku sa konajú v Kúpeľoch Smerdžonka Červený Kláštor, je to už 4. ročník.

V podvečer 9.6.2017 nakladáme bicykle i batožinu do dodávky a vyrážame smer Pieniny. Cesta ubieha veeeeeľmi rýchlo, nakoľko máme šikovného a rýchleho šoféra Laďa. O ôsmej večer sme už ubytovaní vo Vile Jas v Lechnici. Večer si ideme obzrieť okolie a „zmyť prach z cesty“. V bare u Omka si dávame pivko i kofolu (podľa veku ). Hneď tento pekný podnik premenovávame na „Bar u Monka“ (naozaj je tam pekne a čisto, i pivo majú dobré).

Ráno o ôsmej, po výdatných raňajkách, vykladáme bicykle z dodávky a chystáme sa na cyklopreteky. Tie sa konajú v Kúpeľoch Smerdžonka, tak šľapeme 4 km na štart. Prichádzame medzi prvými, dolaďujeme aplikáciu Objavujme, pomocou ktorej sa budeme lokalizovať počas cyklopretekov, vedieme debaty o počasí (meteorológovia hlásia dážď a búrky), dopĺňame pitný režim a hlavne plánujeme cestu, aby sme prešli čo najviac bodov a získali za ne body. K našej parte sa pripájajú Renáta a Ivo zo Stropkova, naši známi cykloturisti. Presne o desiatej je štart, na ktorý sa postavilo vyše 50 účastníkov rôzneho veku, od detí až po dôchodcov. Súťažíme v niekoľkých kategóriách: dvojice, sólo, muži, ženy...ako si kto vybral. Naša skupina smeruje na Haligovce, kde je prvý bod Goralský dvor. Nachádza sa tam autokemping, chatky, štýlová reštaurácia, vyhrievaný bazén i múzeum strojov. Asfaltová frekventovaná cesta nás po 3 km privádza priamo ku Goralskému dvoru pod Haligovskými skalami. Krátko zastavujeme, lokalizujeme sa a ideme ďalej. Vyrážame na Veľký Lipník, cesta mierne stúpa, volíme svižné tempo. Na konci obce odbočujeme vľavo, kde začína stúpanie, najprv zľahka, potom nás čakajú serpentíny. Do Lesníckeho sedla prichádzame v rôznom čase, podľa kondičky. Otvárajú sa nám krásne výhľady na Malé Pieniny i Spišskú Maguru. V sedle je malé parkovisko s občerstvením. Počkáme na posledných z našej skupiny, lokalizujeme sa a ideme ďalej, smer Lesnica. Parádnym, niekoľko kilometrovým zjazdom, ktorý si užíva asi každý z nás, prichádzame ku Chate Pieniny, ktorá je našim ďalším lokalizačným bodom. Dáme pár fotiek, doplníme tekutiny, zjeme pár krowiek od Eda a šup-šup ďalej k rieke Dunajec. Pri ústi Lesníckeho potoka, ktorý sa vlieva do Dunajca odbočujeme vľavo po cyklochodníku a zároveň červenej turisticke značke, smerom na Červený Kláštor. Tento úsek nášho cyklopátrania je asi najkrajší. Bicyklujeme proti toku rieky Dunajec, ktorá lemuje štátnu hranicu s Poľskom. Zdravíme plte, rafty i člny a oni zdravia nás. Cesta je široká, stretávame na nej pomerne veľa turistov i cyklistov. Fotíme, kocháme sa...jednoducho si to užívame. Približne v polovici cesty sa znova lokalizujeme na prielome Dunajca. Tento nádherný úsek končíme pri Múzeu Červený Kláštor. Budova slúžila v minulosti ako kartuziánsky kláštor. Žili tu mnísi - pustovníci, ktorí patrili k najprísnejším reholiam, nosili biely habit, dodržiavali zásadu mlčanlivosti a striedmo sa stravovali. My sa však potrebujeme posilniť, preto vyťahujeme zásoby jedla a vody. Dáme si niečo pod zub a šliapeme do pedálov ďalej, smerom do poľskej dedinky Sromowce Nizne. V obci Červený Kláštor prechádzame cez most nad Dunajcom, ktorý je niekoľko kilometrov jediným spojením medzi Poľskom a Slovenskom. Hľadáme drevený kostolík, postavený v 16. storočí., ktorý slúži v súčasnosti ako Galéria pieninské umenia. Znova foto, lokalizácia a ide sa ďalej. Tu sa však niektorí zdržia dlhšie. Rozdeľujeme sa. Laďo si odšľape 8 km zbytočne, ale čo je to pre neho - malina . Z Červeného Kláštora mierime na Majere po hlavnej ceste, kde má byť salaš s chovom oviec a výrobou ovčích produktov tradičným spôsobom. Je to iba kúsok od cesty. Zastavujeme, fotíme, lokalizujeme. Pokračujeme na hraničný prechod Lysá nad Dunajcom. Prechádzame popri priehradnom múre na rieke Dunajec, s priehradou Sromowce a smerujeme k hradu Niedzica. Od hranice až k hradu sa šľape do pedálov celkom dobre po upravenom cyklochodníku. Pod hradom otestujeme naše možnosti stúpania do vrchu, niekto rýchlejšie iný pomalšie. Ale dáme to všetci. Odtiaľ nás pekný zjazd privádza do Niedzice. Pátrame po rodnom dome Michala Dočolomanského. Jeho rodičia boli učitelia a počas doby Slovenskej republiky tu pôsobili. Priberáme lokalizáciou ďalšie body, fotíme pamätnú tabuľu a späť na Slovensko, do Spišskej Starej Vsi. Uprostred mestečka nachádzame ďalší lokalizačný bod Expoziciu a infocentrum PIENAP-u. Odtiaľ sa delíme na skupiny. Zdatnejší pokračujú ďalej na juh, do obce Spišské Hanušovce, kde sa nachádza kaštieľ Hanus, ktorý je zároveň i penziónom. Zároveň si urobia zachádzku do obce Lechnica, kde je štart siete horských cyklochodníkov - singletrailov. Ich celková dĺžka ke 10 830 m. Druhá, ženská, skupina sa vracia späť do cieľa - do Kúpeľov Smerdžonka. Práve včas, pred búrkou. Mužská časť trocha zmokne. Posledný do cieľa prichádza Edo, počas lejaku, hrmenia a bleskov, za veľkého aplauzu ostatných cyklopátračov. Prezliekame sa, dávame si výborný guľáš a čakáme na vyhodnotenie cyklopátrania. Naša medzilaborecko-stropkovská skupina získava niekoľko medailí. Soňka a Želka 2. miesto v kategórii ženy-dvojice do 60 rokov, Viťo 4. miesto, Edo 3. miesto a Ivo 2. miesto v kategórii muži. Renáta 1. miesto v kategórii ženy. Laďo dostáva cenu útechy, zlyhal mu cestou mobil a nemohol sa lokalizovať. Počas nepretržitého dažďa sa vraciame späť do Lechnice, kde sme ubytovaní. Sušíme oblečenie i botasky. 

Ráno sa balíme a nakladáme bicykle do dodávky. Ešte si chceme obzrieť okolitý kraj. Vyrážame smer Matiašovce. Uprostred dediny Laďo parkuje dodávku, vykladáme bicykle a šliapeme smer Spišské Hanušovce. Prezrieme si kaštieľ Hanus a smerujeme do Hanušovského sedla. Stúpaním a serpentínami sme v sedle, odkiaľ sú krásne výhľady. Únava zo včerajška sa podpísala na kondícii ženskej časti našej skupiny, a tak sa Soňka a Želka vracajú späť k dodávke. Laďo, Edo a Viťo pokračujú zjazdom do Veľkej Frankovky a ďalej do Osturne, najdlhšej potočnej dediny na Slovensku. Toľko dreveníc nieje možné vidieť v žiadnej dedine či skanzene. Dedina je pamiatkovou rezerváciu ľudovej architektúry, celkovo je dlhá 7 km. Zjazd asi 11 km nás privedie späť pod Hanušovské sedlo, ktoré si opäť vyšľapeme do 812m n.m. a zasa dlhým zjazdom a krátkou kilometrovou rovinkou prichádzame k dodávke. Poslednýkrát nakladáme bicykle do dodávky, smer Medzilaborce. Po ceste zájdeme ešte na skok do Poľska, pozrieť vojenské cintoríny v dedine Oženna. Vo Svidníku si dávame super zmrzlinu a onedlho sme už doma. Dúfame, že takú parádnu akciu si v najbližšej dobe zopakujeme. Čakajú nás i ďalšie Cyklopátrania vo Svidníku, Malom Lipníku i v Prešove.

FOTO tu: https://goo.gl/photos/2995uTbhSCTcrcaq5