Choď na obsah Choď na menu
 


CYKLOTOUR UKRAJINA 2019 deň tretí 31.5.

TRASA  :  VLAKOM SIĽ - SJANKY, ďalej späť SJANKY - UŽOK - VOLOSJANKA - LUH - STAVNE - STUŽICA -späť - ŽORNAVA - KOSTRINA - SIĽ - 61km

ÚČASTNÍCI : RENÁTA, ZUZKA, MATRINA, PEŤO, LAĎO, ĽUBO, VIŤO, IVO, MICHAL, PEŤO, KLAUDO, ĎOĎO, PUKI, SEŇOR, SLAVO, VASIĽ, SAŠO, MIRO a LAĎO

ČAS :   3:50 hod.  -  pohodové tempo, asfaltová cesta, asfaltovo-poľná  cesta

 

    A máme tu tretí deň našej cyklotour. Teraz ideme pre zmenu neskoršie a na vlakovú stanicu, čo je asi 1,5 km od penziónu. Medzitým nám trocha kropí, ale už prichádza vlak, nakladáme bicykle a poď ho na Užocký pereval. Drevené lavice dýchajú socialistickou sovietskou nostalgiou, vo vagóne je len zopár ľudí, medzitým jedni vystupujú, iní nastupujú. Cesta trvá niečo vyše 1,5 hodiny. Ale posledná časť nad Užkom je úžasná. Neskutočné výhľady, asi sedem tunelov, viackrát sme sa otočili o 180 stupňov, až nakoniec prechádzame úplne blízko Poľsko-Ukrajinskej hranice. Prichádzame do stanice Sjanky, ktorá je už vo Ľvovskom rajóne. Len čo sme vystúpili, dobre sa rozpršalo, obliekame teda vetrovky a nepremokavé bunky a iné oblečenie. Cez dedinu prichádzame na hlavnú cestu s veľmi dobrým povrchom. Dážď nieje hustý, skôr mierny, ale prší. Po asi troch kilometroch po úžasnom asfalte sa dostávame na stanovište cestnej kontroly-vojak so samopalom kontroluje naše pasy (skoro ako na hranici), niektorí ho, nemajú a tak sa improvizuje, teda „pchajú“ sa kade-tade pomedzi kontrolovaných a vojačik stráca prehľad, koho už skontroloval a koho nie. Prešli sme všetci, otvára provizórnu bránu a my pokračujeme do Užku, ešte pár sto metrov a čaká nás niekoľko kilometrový zjazd. Pomaly prestáva pršať, občs sa zastavíme ne nejaké to foto, lebo výhľady z hrebeňa Karpát stoja za to. V Užku je opäť cestná kontrola, ale tu je to už v pohode, n nás vojak len mávne rukou. Zastavujeme sa pri krásnej drevenej cerkvi. Aj brána je zamknutá, tak hľadáme niekoho, kto by nám otvoril ako bránu, tak chrám. Pani, ktorá by mala mať kľúče sa akosi nemá k tomu, aby nám išla otvoriť, zjavne ju to otravuje. Tak prichádzame o určite zaujímavú návštevu tohto chrámu. Pokračujeme teda ďalej a hneď vo Volosjanke stojíme pri hoteli na krátku hygienicko-kávovú prestávku. Pri kontrole itineráru zisťujem že máme určitý sklz, tak sme sa rozhodli, že vynecháme zachádzku do Verchoviny-Bystrej a budeme pokračovať na Luh, Stavne a Žornavu, kde odbočíme do Stužice. Pri Odbočke sa čakáme, lebo sme boli dosť roztiahnutí. Cesta do Stužice už je klasický Zakarpatský kolorit, počasie sa pekne vyčasilo. Do Stužice, poslednej obce pod Kremencom a teda pod hranicou prichádzame niečo po štrnástej a hneď na začiatku obce nás víta „dub Did“ - tisíc rokov starý majestátny dub. Fotenie nemá konca kraja. Ľubo sa zhovára s miestnymi deťmi, mali už ukončenie školského roka, preto sú takí „vyštafirovaní“. Postupne dochádzajú všetci, tak si dáme jedno spoločné foto a ideme ďalej na konečnú. Toto je klasická odľahlá dedina, ale chodia sem turisti do Užanského národného prírodného parku do rezervácie Stužica. Na konečnej je brána ako na hranici, ďalej sa dá len so špeciálnym povolením pohraničnej stráže. Je tu aj veľký priestor na kempovanie v sezóne, novopostavené chatky a pod. Peťo s Klaudom sa išli schladiť do miestnej horskej riečky Stužica. Pri odchode stretávame dvoch ozbrojených pohraničníkov s ktorými prehodíme pár slov. Odchádzame rovnakou cestou, ako sme prišli až do Žornavy. Odtiaľ do Kostriny, ešte raz pozrieť drevenú cerkev, ak nám ju monach otvorí. Máme šťastie, je otvorené, monach Jevlohij ešte rozjíma v modlitbách, ale keď nás zazrel, už sa nám venoval. Drevená cerkev z roku 1645 bola prenesená zo Sjanok za Užockým priesmykom v roku 1703. Ani teraz nechce Jevlohij zazvoniť na zvonkohre na zvonici. Ideme ešte pozrieť príbytok monachov za drevenou cerkvou. Lúčime sa a odchádzame už domov, konečne prídeme na večeru skôr okolo šiestej, ako domáci chcel. Po večeri sa premiestňujeme do altánku pred penziónom a tam opäť spievame pri gitare do noci. Veď zajtra už odchádzame ďalej do Poľany. Dnes mal smolu Peťo, ktorý opravoval defekt pri zjazde z Užockého sedla ale hlavne Slavo, ktorý odlomil časť kostry so sedlovkou. Našťastie provizórne riešenie upevnenia drôtom zabralo a Slavo mohol dokončiť celú cyklotour.

Komentár Laďo M.

3.deň
Hneď ráno po nočnom daždi,
pociťujeme to snáď každý,
že na vyrovnanie tlaku,
pomôže pohárik koňaku.

FOTO TRETIEHO DŇA TU : https://photos.app.goo.gl/uLMs8MgaWv5gC8sDA

PEŤOVE FOTO TU : https://photos.app.goo.gl/vm7bApEt71qZdNKA8

TRASA TU : https://www.bikemap.net/en/r/4770226/