Je pred nami druhý deň, po večernom daždi je vonku sviežo, ale črtá sa pekný deň. Po výdatných raňajkách v penzióne vyrážame dole do Hunkoviec. Po hlavnej a rušnej ceste sa dostávame do Ladomírovej. Tu v obchode kupujeme potraviny na opekačku na dnešný obed.  Z Ladomírovej sa vyberáme lesnou asfaltkou  v severnej časti obce do kopca smerom na Šemetkovce. Nádherná trasa vedie lesom, na prvej križovatke ideme vpravo, vľavo vedie cesta na Krajné Čierno. Po asi trištvrte hodinky sa dostávame na vrchol. Stúpanie najlepšie zvládol Puki. Hore sa všetci čakáme, ideme na lúku, odkiaľ sú krásne panoramatické výhľady. Vraciame sa na cestu a zjazdom sa dostávame do Šemetkoviec. Tu odbočíme vpravo na kopec, kde sa nachádza drevená cerkov sv. Michala archanjela z r. 1752. Po krátkej prestávke pri cerkvi, odchádzame zo Šemetkoviec pekným zjazdom na cestu spájajúcu Chotču s Ladomírovou. Odbočujeme vľavo  na Vislavu, za dedinou je prvá odbočka vpravo na Koziu bradu. Seňor s Radom idú touto cestou, Peťo, Ďoďo, Puki a ja ideme ďalej a odbočujeme na Koziu bradu nad Vyškovcami. Čaká nás nenormálny stupák, hlavne v jeho druhej časti, prvým na spojnici oboch ciest je Puki, oddychujeme a navzájom sa hecujeme do druhej časti stúpania. Stále postupujeme po super asfaltovej ceste až tesne pod les. Tu nás už čaká len lesná cesta až na vrchol, kde sa po lúke vľavo dostávame k chate na Kozej brade vo výške 468m n.m. Puki ako vrchár opäť triumfuje. Preberáme ďalší postup trasy, Rado so Seňorom ostávajú pripraviť oheň a začať s prípravou opekačky, a my štyria schádzame poľnou a potom asfaltovou cestou do dediny Potoky, kde je jediná drevená cerkev v Stropkovskom okrese. Zavolal som na telefónne číslo na cerkvi a došiel pán, ktorý nám otvoril chrám, aby sme si ho mohli prehliadnuť. Chrám sv. Paraskevy z roku 1773 je po komplexnej rekonštrukcii aj s okolím prevedenej v rokoch 2009-2010. Ide o trojdielnu zrubovú stavbu lemkovského typu, vedľa stojí zvonica so zvonom z r. 1839. Po prehliadke a poďakovaní sa za jej umožnenie sa vraciame späť na Koziu bradu či Kozibrad, aby sme zdolali opäť prevýšenie okolo 250m na úseku len pár kilometrov. Hore je prvý Puki a Ďoďo mu sekunduje.  Po spoločnej asi hodinovej opekačke sa vraciame va Vislavu a pokračujeme už cestou až do Ladomírovej. Peťo nás zavedie k miestnemu baru na pivko, po krátkej prestávke ideme ešte pozrieť drevenú cerkev. Podarilo sa mi vrátiť pani z brány späť a otvoriť nám chrám k prehliadke, tá bola aj s výkladom. Táto cerkev je zasvätená sv. Michalovi archanjelovi je z roku 1742 a je jednou z najhodnotnejších cerkví na Slovensku. Vonku sme sa ešte porozprávali s návštevníčkou z Popradu. Cestou späť na penzión ide Ďoďo s Peťom do Krajného Čiernoho pozrieť drevené cerkvi, ja so Seňorom sa zastavíme pri nemeckom cintoríne pri Hunkovciach a aj pri drevenej cerkvi v Korejovciach a Rado s Pukim to potiahli rovno na penzión. Po dojazde opäť odkladáme bicykle pod prístrešok, niektorí pomáhajú domácim pri prenose chladničky a niektorí so stolmi. Po hygiene si opäť doprajeme čapovaného moku. Dostávame aj revanš za pomoc. Ja so Seňorom sme sa len zviezli, vďaka parťákom. Dohodli sme ďalší deň, z penziónu odídeme ráno a niekde za Zborovom zaparkujeme, asi v Regetovke. Uvidíme.

TRASA TU : https://www.bikemap.net/en/r/7244554/#10.24/49.3301/21.6511

FOTO 2. DŇA TU : https://photos.app.goo.gl/euJRKxWpXMYiRuL2A

PEŤOVE FOTO TU : https://photos.app.goo.gl/SVPTvyezGi7bUrZ3A