Cykloturistiku po drevených kostolíkoch Sninského okresu som plánoval už skôr, ale pre počasie a iné okolnosti, som danú akciu odkladal. Až vďaka Peťovi K. a Igorovi J. som cyklotúru naplánoval na 15.9. a v trojici sme sa vydali v ústrety cyklodobrodružstvu. Autom sme sa dostali do Stakčina k hotelu Armales. Odtiaľ sme vyrazili k Starine. Prvá bola odbočka vľavo na Jalovú, tu míňame Beskydský panteón, zastavíme sa tu cestou späť. V Jalovej sa nám podarí nájsť cestu k drevenej cerkvi na kopci vpravo od cesty. Ideme cez dvor jedného domu pod cerkvou. Tento gréckokatolícky kostolík z roku 1792 bol zasvätený sv. Jurajovi. Oficiálny názov kostola teda znie: Gréckokatolícky drevený chrám sv. veľkomučenníka Juraja a patrí medzi národné kultúrne pamiatky Slovenska. Odtiaľ schádzame k panteónu, ale len s krátkou zastávkou. Postupujeme ďalej cestou k vrcholu priehradného múra vodnej nádrži Starina. Nechávame bicykle pri ceste a vystúpime na vyhliadku, odkiaľ sú krásne pohľady na celú vodnú nádrž. Cestou ďalej odbočíme ešte ku kostolíku či skôr kaplnke vysťahovanej obce Dara, ktorú sme videli z hlavnej cesty. Krátka zastávka, pár fotiek a už pokračujeme ďalej stúpaním na vrchol nad obcou Príslop. Za obcou odbočíme vľavo do Topoli, kde najprv ideme pozrieť židovský cintorín vľavo od cesty, za murovanou gr.kat. cerkvou. Prvá písomná zmienka o tunajších židoch je z roku 1736 a cintorín je z roku 1865-66, ale podľa všetkého bol ešte skôr. Je tu takmer 60 náhrobných kameňov. Odtiaľ ideme do parku A. Duchnoviča a odtiaľ cestičkou hore k drevenej cerkvi. Gréckokatolícky drevený chrám sv.Michala Archanjela pochádza z roku 1700. Ide o trojdielnu, trojpriestorovú, jednovežovú stavbu. Konštrukcia chrámu je zrubová, postavená na nízkom kamennom základe.  Volám na dve čísla, ktoré sú na chráme ohľadne návštevy cerkvi, ale nedarí sa. Navštívime ešte turistické informačné centrum a neďaleký prístrešok s pecou na chlieb. Schádzame späť na cestu od Uliča, v Kolbasove fotíme peknú chalúpku s krásnou modrou a štýlovou fasádou. Za obcou opäť odbočíme vľavo do Ruského Potoka. Čaká nás 4km cesty, z toho polovica krásne stúpanie. V Ruskom Potoku obdivujeme pravoslávnu drevenú cerkev zo 17. storočia, čím sa radí medzi najstaršie chrámy Sninského okresu. Jeho starobylosť potvrdzuje i oltárny kameň pod dreveným oltárom. Do vnútra sme sa opäť nepozreli. Ideme teda späť na hlavnú cestu a ňou už pokračujeme do Uliča, kde si v parku miniatúr drevených kostolíkov fotíme zmenšeniny drevených chrámov Uličskej doliny. Odtiaľ ideme ešte do Uličského Krivého, pozrieť si drevený gr.kat. chrám z roku 1780. Ten sa nachádza v centre obce. V interiéri sa zachovali ikony z 15. až 16. storočia z pôvodného staršieho chrámu. Vraciame sa späť do Uliča, kde navštívime moju niekdajšiu kolegyňu Anku, ktorú preslávili Uličské pirohy, ktoré vyrába a distribuuje na celé Slovensko. Boli sme milo privítaní v krásno, zrekonštruovanom domčeku, aj nás pekne pohostila. Zastavili sme sa ešte krátko na pivko v miestnom bare. Naša trasa vedie cestou na štátnu hranicu, cesta vedie ale do lesa, mení sa na lesnú cestu a niekoľko kilometrové stúpanie nám dáva riadne zabrať. Odpočívame až na turistickej križovatke Pod Kremiancom. Ďalej chceme odbočiť na vyhliadku, ale odbočili sme predčasne. Na ďalšej odbočke vpravo sa nám podarí aj nájsť rozhľadňu Holica, trocha ďalej na poli, ale poľná cesta je parádna. Odpočívame trošku dlhšie, fotíme okolité výhľady a púšťame sa späť do lesa na lesnú cestu, ktorou už klesáme do Ruskej Volovej. Igor je unesený dĺžkou lesnej cesty a ja tiež. Tak dlho na lesnej ceste sme išli len v Poľsku a na Kráľovu hoľu. Prechádzame dedinou a na križovatke nižšie odbočíme vpravo. Cez Klenovú prichádzame do Kalnej Roztoky, kde hneď na začiatku odbočíme vpravo do dediny a to bola chyba. Asi po kilometri sa vraciame späť na hlavnú, lebo ako sme sa dozvedeli od miestnych, sme v Roztoke a Kalná je na hlavnej ceste, resp. Kalná Roztoka a drevená cerkev je na hlavnej, smer Stakčín. Dorazili sme na kopec, kde sa chrám nachádza, volám na číslo, ktoré je uvedené na chráme a s prekvapením v pohode dohodnem prehliadku. Asi po desiatich minútach prichádza mladé dievča ako sprievodkyňa a s ňou ďalší dvaja návštevníci. Slečna nám púšťa 15 minútovú nahrávku o chráme, po jej skončení ešte doplní ďalšie, novšie informácie. Drevený chrám v „kožuchu“- omietnutý hlinou a vybielený ako z vonku, tak z vnútra je z roku 1736, čo je o niečo skôr, ako sa bežne prezentuje. Je to jediný drevený chrám na Slovensku takto upravený. Päťradový ikonostas je vyskladaný z ikon datovaných do 17. až 19. storočia. Z pôvodne staršieho chrámu pochádzajú na stene svätyne visiace celodrevené cárske dvere. Ešte pár fotiek interiéru a exteriéru, a odchádzame do Stakčína. Odtiaľ ale ideme ešte „dobrým“ stúpaním asi 1,5 km za dedinu a potom parádnym zjazdom schádzame na hlavnú cestu Stakčín-Ubľa. V Stakčíne sme okolo pol šiestej, nakládame bicykle a odchádzame do Sniny, cestou prijímame Igorové pozvanie na kebabový tanier. Po večeri odchádzame okolo siedmej domov. Máme za sebou krásnu cyklotúru za nádherného koncoletného počasia, aj keď ráno bolo dosť čerstvo, nakoniec bolo dostatočne teplo, na bicykel akurát. Teší ma, že sme trasu zvládli v pohode, bez defektu, bez pádu, tak ako sa má. Po dlhej dobe to bol celodenný cyklovýlet mimo nášho okresu. A to vďaka Peťovi a Igorovi. Ďakujem chlapci, teším sa už na budúce.

FOTO TU : https://photos.app.goo.gl/iMBK7xhxijbFyetHA

ĎALŠIE FOTO TU : https://photos.app.goo.gl/JqceR9f2pnW5wWxy7

TRASA TU : https://www.relive.cc/view/vdvmd7dBGNq