Máme tu druhý deň nášho spoznávania Gorlického poviati (okresu). Vyrazili sme zo Sekowej smerom do Gorlic, popri kostole sv. Jozefa Obľúbenca, cez most ponad rieku Sekowka a pri stúpaní odbočíme vľavo na Siary (odbočka na Owczary s drevenou cerkvou). Po asi päťsto metroch odbočíme vpravo cestou, ktorá nás vedie hore ulicou medzi domami na pole. Ňou sa dostaneme klesaním na vzdialenejšie predmestie Gorlic, na žltú turistickú značku a trasu Gorlice-Nowy Sacz. Odbočíme teda vľavo, stále po asfaltovej ceste. Značka nás ale vedie ďalej už poľnou a lesnou cestou oblasťou Cwiercie, tu už pri stúpaní tlačíme bicykle lesnou cestou, až sa dostaneme k cintorínu č. 76 Siary z prvej svetovej vojny. Poniektorí hundrú na povrch cesty-necesty a to ešte nevedie, ale ani ja, čo nás čaká vyššie. Tu sa Pukiovi podarí nájsť pár dubákov, pribalí ich Edovi do batohu na večeru, alebo raňajky. Ďalej postupujeme lesnou cestou, ale terén je čím ďalej horší, veľa blata po včerajšom daždi. Dokonca narazíme na značku zákaz vstupu, lebo v lese prebieha ťažba, počuť ako spadol zrezaný strom. Nakoniec prichádzame v lese na asfaltovú cestu, vedúcu od Dólu cez Labuty, alebo cez Pod Bartniu Góru. Touto asfaltkou prídeme na križovatku, kde bola na aute pani – ochranárka, sondovala priepusty popod cestu, či sú priepustné, alebo zanesené.  Cestou Kolo Steca schádzame na Nižný Koniec Bielanky, na križovatke vpravo vidíme novú pravoslávnu cerkev, my však ideme do Bielanky vľavo pozrieť drevenú gr.kat. cerkev Pokrov – Ochrany Bohorodičky z 1773. Máme to šťastie, že chrám je otvorený a teda môžeme ho plne obdivovať, hlavne pozlátený ikonostas. Po krátkom oddychu postupujeme ďalej a vyššie asfaltkou, ale krátko aj lesnou cestou opäť na lesnú asfaltku, ktorou sme zišli do Leszczyn k gr.kat. drevenej cerkvi evanjelistu Lukáša z roku 1835, tá je ale zatvorená. Pri krátkom oddychu robíme si pár fotiek z cerkvi a jej okolia. Z Leszczyn ideme dole do Konkowej, aj tu je drevená pravoslávna cerkev sv. apoštola Lukáša, ale tiež zatvorená. Na ceste ešte diskutujeme ako ďalej, lebo mojím zámerom je dostať sa k jazeru Klimkowka. Pri klesaní po ceste popri potoku, ktorý sa vlieva do jazera, idem sa opýtať dvoch miestnych pánov, sediacich na lavičke v tieni, či cesta skutočne vedie k jazeru. Keďže mi to potvrdili, ideme ďalej. Až sa dostaneme odbočkou na súkromný pozemok, kde zaparkujeme bicykle a drevenými schodmi sme sa dostali na breh jazera. Pri jazere sme už boli na jeho protiľahlom brehu v auguste 2013. Nechávam veci na brehu a idem sa okúpať, voda je úžasná, takže si to užívam. Krátko na to ide do vody okúpať sa aj Edo a Seňor. Ostatní sa akosi okúňajú, podľa mňa robia chybu. Vykúpaní a oddýchnutí odchádzame z privátneho pozemku späť do Kunkowej. Tu ideme vpravo do kopca, čaká nás asi kilometrové stúpanie, za vrcholom schádzame na križovatku na Oderne. Tu sme sa ale dohodli, že pôjdeme dole do Ustia Gorlického, kde skôr nájdeme zariadenie na naobedovanie sa, lebo ak by sme išli ďalej podľa plánu, nevedel som s istotou povedať, že sa ešte niekde po ceste dá najesť. Zišli sme teda do Ústia a hneď pri kruháči  vľavo od cesty je reštaurácia Klimkowskie smaki (chute) , zaparkovali sme teda pri nej a išli na obed. Najedli sme sa celkom dobre, skôr mínusom bola absencia piva či už čapovaného, alebo fľašového. Ideme teda do obchodu, kúpiť „pár pif“, aby sme zahnali smäd po obede. Usadili  sme sa pri parkovisku v tieni na kopčeku a dali pivko, len sme museli striehnuť, lebo je ti zakázané konzumovať pivo na verejnosti, mimo vyhradených priestorov. A toto zjavne nebol ten priestor. So Seňorom sme si ešte dali miestne ľody (zmrzlinu), ktorá v horúčave prišla vhod.  Po odpočinku sa vraciame späť cestou na Novicu, tu nás čaká okolo dvoch kilometrov stúpania. Asi v polovici stúpania je vľavo od cesty drevený kostol, len krátka zastávka na foto a stúpame ďalej. Hore prichádzam po Pukiovi a Ďoďovi,  čakáme sa navzájom, aby sme zišli dole do Novice. Rado so Seňorom do Novice nejdú, keď zistili, že sa vrátime späť a budeme ísť do sedla hlavnej cesty Gladišow – Gorlice. Naša pätica ide po zjazde do Novice vľavo k drevenej gr.kat. cerkvi sv. Paraskewi z roku 1842-43. Opäť je zatvorená, takže len foto exteriéru. Cestou späť sme ešte navštívili Dom Ikon, kde sme sa porozprávali s dvomi ženami, ktoré nám rozprávali o maľovaní – písaní ikon, že tam robia workshopy o ikonopisectve aj s medzinárodnou účasťou a pod. Obrazy ale neboli na predaj (aspoň zatiaľ), ale boli pekné a také originálne, veď to vidieť aj z fotiek. V Przyslope odbočíme vpravo k drevenej gr.kat. cerkvi sv. Archaniela Michala z roku 1756 a prebudovaná v roku 1880. Konečne tento chrám bol otvorený, a teda mohli sme obdivovať interiér. Na ikonostase boli v strednom rade obrazy s hlavnými cirkevnými sviatkami aj s ich pomenovaním, čo som zatiaľ v žiadnom drevenom chráme ani v Poľsku, ani u nás nevidel. Od cerkvi ideme vpravo najprv krátkym stúpaním a potom klesaní, keďže sme trocha roztiahnutí a ja nejdem prvý, míňame prvú a neskôr a druhú odbočku vľavo na hrebeň Maguri Malastowskej, cez ktorú sme mali ísť na Owczary. Schádzame preto do sedla  Malastowský priesmyk. Kde sa nachádza cintorín č. 60, ktorý projektoval náš Dušan Jurkovič. Ten jeho rukopis vidieť na prvý pohľad. Zo sedla už schádzame krásnym klesaním cez Malastow a Ropicu Gornu s drevenou gr.kat. cerkvou sv. Archaniela Michala do Sekowej k obchodu, kde sme aj včera končili etapu, bola tam v minulosti pizzeria Pizza z pieca. Cestou dole nás obehol  na „rowere“ jeden Poliak, Puki sa zaň zavesil a makal s ním,  Peťo doplnil gumi džus a vydal sa za nimi, dobehol ich a makal ďalej. Skoro s Pukim prešvihli náš obchod, až na krik Rada zareagovali a vrátili sa.   Seňor s Radom nás tu čakali a oddychovali pod plotom, kde sme sa k ním pridali. Kupujeme v obchode proviant na večerné grilovanie. Po príchode a hygiene ideme pripraviť prístrešok na grilovanie, ale najskôr Edo a ja čistíme bicykle po dnešnej cyklotúre.  Pod prístrešok sme si doniesli všetok proviant, pivko a pod. Seňor, ako je už zvykom, sa pustil do grilovania, zatiaľ čo Rado s Edom do nekonečnej „diskusie“  rusko-ukrajinského konfliktu. Ešte že Edo doniesol aj reproduktor na prenos hudby z mobilu, čím sme mohli ako-tak náladu držať v medziach normy. Nakoniec to ukončila a dala do súladu žoladkowa gorzka. Končíme okolo dvanástej v dobrej nálade, ešte že nemusíme po sebe pratať, urobí to za nás pani Božena.  Dnes sme dali 55 km a nastúpali cez 1300m.

FOTO TU : https://photos.app.goo.gl/uZQUbYZPzSdixwRV8

EDOVE FOTO : https://photos.app.goo.gl/MRPtEveBrU4QHW9U9

ĎALŠIE FOTO : https://photos.app.goo.gl/TdtFRmmnCtQbY4sq8

TRASA TU : https://mapy.cz/s/dejezasaje