Dnešná trasa bude v šestici, lebo Rado potreboval odviesť syna do Ružomberka na futbalový zápas. Požičal som mu auto, dostal sa do Zborova a odtiaľ išiel s manželkou a synom do Ružomberka. My sme po raňajkách, kde boli párky a iné dobroty, odchádzame opäť na Gorlice. Konečne pred kruhačom odbočíme k cintorínu č.80 Sekowa, ktorý je dosiaľ najrozsiahlejším v údolí rieky Sekowka. Keď sme sa vrátili späť na hlavnú cestu,  ideme čiastočne ako v druhý deň s tým, že už nie po žltej značke, ale priamo na hlavnú cestu v Gorliciach,  ktorú prejdeme a dostaneme sa k ľavému brehu rieky Ropa, ktorá preteká cez Gorlice. Ideme teda cyklochodníkom po násype popri rieke do Szymbarku. Pred dedinou prechádzame lávkou na druhú stranu rieky, dostávame sa pod kaštieľ v Szymbarku. Najprv prejdeme okolo Etno Parku, ktorý je však zatvorený a až potom ideme prejsť oddychovú zónu pod kaštieľom a potom k samotnému kaštieľu. Seňor ostáva s cigaretkou v parku, zatiaľ čo my ostatní ideme do kaštieľa pozrieť jeho priestory  a aj vedľajšiu expozíciu v priľahlej zrekonštruovanej hospodárskej budove. Zámok v Szymbarku bol v minulosti ovevnené panstvo Gladyszovcov, klasická príklad poľského hradu. Vznikol v 16. Storočí, v súčasnosti sa tu nachádza váýstavné a konferenčné centrum. Prechádzame oproti kaštieľu ku skanzenu, ktorý tiež ideme navštíviť. Ide o skanzen Podhorskej dediny („Skansen Wsi Pogórzaňskiej“) , nachádza sa tu asi 15 drevených dobových stavieb s mnohými exponátmi. Tak ako do kaštieľa aj tu platíme vstup, ale až pri východe, keďže pokladníčka pri našom príchode upratovala jeden z objektov. Po prehliadke skanzenu ideme na druhú stranu cesty do obchodu, dáme si pivko a niečo k tomu, ako aj želetinové medvedíky. Samozrejme aj tu uraduje ploskačka – keby bola taká možnosť (ako hovorí Ďoďo). Odtiaľ opäť schádzame k rieke a cez lávku sa dostaneme na druhý breh a ďalej proti prúdu asi 500 metrov prechádzame cez most na hlavnú cestu Gorlice-Grybow. Po asi kilometri odbočíme k nákupnému centru v domnení, že ide o reštauráciu. Ideme trocha ďalej, ale po kontrole navigácie sa vraciame späť k tomuto centru a odbočíme k Morskému oku v Beskide. Úzkou asfaltkou začíname hneď stúpať  a stúpanie nemá konca kraja. Stúpanie nie je serpentínami, ale rovno hore s dvomi či tromi miernymi zákrutami. Asi na dvoch úsekoch keď zaberiem do pedálov, dvíha mi predné koleso, čo znamená, že stúpanie je na úrovni 15-18%. Puki s Ďoďom prichádzajú na križovatku, kde zastavujú, prichádzam tretí a Edo za mnou, čakáme ešte Peťa a Seňora. Zhodli sme sa na tom, že od kedy chodíme po Poľsku,  takéto dlhé a náročné stúpanie sme ešte nikde nemali. A to nielen v Poľsku, ale celkovo.  Po oddychu a doplnení kalórii sladkosťami a medvedíkmi, ideme už lesnou ale spevnenou šotolinovou cestou ďalej k Morskému oku. Po asi tristo metroch sme k nemu dorazili. Ideme si ho pozrieť. Jazierko vzniklo zosuvom pôdy z Maslanej a Jeleniej Gory, v názve má Beskidskie Morské oko, ale ide v podstate o malé jazierko s rozlohou okolo 80 metrov štvorcových a hĺbkou okolo 4 metrov. Cestou sme sa dostali stúpaním na hrebeň medzi Maslanu a Zelionu Goru, až schádzame lesnou a potom už riadnou asfaltkou na Folwark nad Bystrou. Tu sa nám ukazujú nádherné výhľady vpravo aj vľavo na údolia a kopce za nimi. Deväť percentným klesaním schádzame do Bystrej, odbočíme vľavo ku kostolu, kde je práve svadobný sobáš s omšou, preto sa nezdržíme dlho a ideme na Gorlice bočnou cestou k Zamkowej Gore, kde sa nachádza Gorlicka Golgota. Tu je krížová cesta, kaplnka svojrázneho, ale pekného štýlu a socha Krista na vysokom stĺpovom podstavci. Po prehliadke tohto duchovného miesta ideme dole krivolakými uličkami k vežovej stavbe skanzenu ropného priemyslu Magdaléna. Je zatvorené, takže nezdržíme sa veľa, len na pár fotiek a ideme ďalej. Opäť stúpame k vojenskému cintorínu. Nachádzame ho ľahko, ešte je potrebné ho obísť, aby sme sa hlavným vchodom dostali dnu. Ide o rozlohou dosiaľ najväčší  cintorín, ktorý sme kedy v Poľsku navštívili. Je tu pochovaných 853 vojakov nemeckej, rakúsko-uhorskej a ruskej armády. Je to následok bitky o Gorlice z roku 1915.  Od cintorína ideme do mesta, aby sme sa niekde najedli. Hľadáme nejakú reštauráciu na námestí a v jeho blízkosti, ale až na opýtanie dostaneme informáciu, kde sa môžeme najesť. Ideme teda do Hotelika a tu si dáme dobré pivko, ale aj dobrý neskorý obed či skorú večeru. Obsluhuje nás veľmi príjemná a sympatická „kobieta“, s ktorou sa napokon aj vyfotíme, keďže nám účtovala  „s promocjou“ a aj my sme zaplatili „s propocjou“.  Bicykle sme mali odložené na parkovisku pri plote oproti Hoteliku, našťastie nič nezmizlo, ideme ešte na „rink“, keďže počuť odtiaľ hudbu. V jeho ľavej časti sa pripravuje koncert, preto sme sa rozhodli, že ideme domov a večer sa sem vrátime s Radom.  Na obytko sme dorazili skoro súčasne s Radom, ktorý sa vrátil zo Slovenska. Trocha ho bolo treba prehovárať, aby s nami išiel ešte do Gorlic, nakoniec súhlasil. Lenže kým sme okolo pol deviatej došli na „rinek“ už bolo po koncerte a všetko bolo zbalené. Takže sme sa bez kultúrneho zážitku vrátili späť do Sekowej. Náhradou nám bolo posedenie pri pivku a Edovom repráku asi do jedenástej. Dnes máme za sebou 49km s nastúpanými asi 1000 metrami a s najťažším stúpaním k Beskidskemu Morskému oku. 

FOTO TU : https://photos.app.goo.gl/Fvad2uPM9r1wd1N46

EDOVE FOTO : https://photos.app.goo.gl/dFtg6YDbmQTro8pp9

ĎALŠIE FOTO : https://photos.app.goo.gl/Jwvxkkcm1eKV45gu5

TRASA TU : https://mapy.cz/s/paresudupe