Choď na obsah Choď na menu
 


CYKLOTOUR 2023 LESKO 16.8.-20.8.2023

TRASA 1 :  ML- PALOTA - RADOSZICE - LUPKOW - WOLA MICHOVA - ŽEBRAK - BALIGROD - LESKO - 71km

ÚČASTNÍCI : PEŤO, ĎOĎO, RADO, SEŇOR, PUKI A LAĎO

ČAS : 7 hod.  -  pohodové tempo, asfaltová cesta, lesná cesta

 

TRASA 2 : LESKO - BEZMIECHOVA DOLNA A GORNA - OLSZANICA - RUDENKA - UHERCE MINERALNE - MYCZKOWCE - BÓBRKA - SOLINA - HRÁDZA - MYCZKOWCE - LESKO - 58km

ÚČASTNÍCI : PEŤO, ĎOĎO, RADO, SEŇOR, PUKI, VASIĽ, JANA, ŠTEFAN A LAĎO

ČAS : 6 hod.  -  pohodové tempo, asfaltová cesta, lesná cesta

 

TRASA 3 : LESKO - LUKAWICA - ZALUŽ - SANOK - SANOCZEK - NIEBIESZCZANY - PORAZ - ZAGORZ - LESKO  - 57km

ÚČASTNÍCI : PEŤO, ĎOĎO, RADO, SEŇOR, PUKI, VASIĽ, JANA, ŠTEFAN A LAĎO

ČAS : 6 hod.  -  pohodové tempo, asfaltová cesta, lesná cesta

 

TRASA 4 : LESKO - MCHAWA - KALNICA - ŠRIEDNE WIELKE - LUKOWE - OLCHOWA - DZIURDZIÓW - HOCZEW - LESKO  - 50km


ÚČASTNÍCI : PEŤO, ĎOĎO, PUKI, VASIĽ A LAĎO


ČAS : 4 hod.  -  pohodové tempo, asfaltová cesta, lesná cesta

 

TRASA 5 : LESKO - HUZELE - TARNAWA GÓRNA - ŠREDNIE WIELKIE - SZCZAWNE - RZEPEDŽ - PRELUKI - SMOLNIK - ZUBEŇSKO - LUPKOW - PALOTA - ML  - 68km
 

ÚČASTNÍCI : PEŤO, ĎOĎO, RADO, PUKY A LAĎO
 

ČAS : 5 hod.  -  pohodové tempo, asfaltová cesta, lesná cesta, brody

 

 

Lesko je našou základňou v tomto ročníku Cyklotour 2023. Tesne pred termínom sa k nám, stálym  členom pridal aj staronový  účastník Vasiľ. Išli sme do toho ôsmi, ale na prvú etapu sme sa vybrali šiesti, zatiaľ čo Vasiľ s Edom išli autom a Pukiova Aďa nám doviezla našu batožinu.  To, že do Leska ideme na bajkoch spískal deň pred odchodom Puki a sme mu za to vďační, lebo sa t ihneď ujalo. Rado to odobril ako prvý. Ráno na stretnutí sme preberali, ktorou trasou tam pôjdeme a vyhral Žebrák. Po naložení batožiny a zvyčajnom nákupe vyrážame v šestici na hranicu.  Máme prvú zastávku u Pukia a potom občerstvovačku pri Sašovi.  Na prechode krátka prestávka, druhá pri studničke za hranicou a potom už ťaháme  na Lupkov do Woli Michovej, kde odbočíme na lesnú asfaltku.  Tu nás čaká niekoľko kilometrov stúpania až na vrchol Žebráka 816 m n.m. , ešte pár spomienok na naše predošlé ročníky, kedy sme tade prechádzali ako do Baligrodu tak z Baligrodu.  A teraz opäť do Baligrodu. Už nie k Mariuszovi do penziónu, ale až do Leska. Zastávka v Baligrode ale musela byť a to na obed a pivko, v reštaurácii ako pred dvoma rokmi. Odtiaľ voláme Adi, že už môže vyraziť do Leska. Ako sa približujeme k Lesku, hustne aj doprava, musíme byť čoraz obozretnejší. Ešte viac to zhustlo za križovatkou na Polanczyk. Po pár kilometroch tu máme most cez San a ideme smer Sanok, keďže chatu na ubytovanie máme asi 1,5 kilometra za Leskom na ulici Podgorskej. Prichádzame k dvom chatám, kde nás už čaká Vasiľ, Edo sa bohužiaľ musel vrátiť domov, bol zdravotne na tom zle, preto ten návrat domov. Keďže na dva dni sa k nám neplánovane pridali aj Štefan s Janou, mali sme preto obsadené obidve chaty.  Po krátkom čase došla aj Aďa, vybalili sme batožinu a išli sme spolu nakúpiť do Biedronky.  Chatky Gabielowka v ktorých sme boli ubytovaní má pani Eva, mailom som dohodol cenu aj zľavu, no nevyhol som sa zálohe. Ale aspoň sme to mali pozychrované.  Ako pokladníka sme určili Ďoďa a poskladali sme sa po 150€, z čoho sme platili všetky spoločné výdaje a ubytko.

Druhý deň odchádzame v našich nových dresoch, po raňajkách Laďovou lesnou skratkou ku kruhaču a smerujeme do centra Leska, aby sme u kantora vymenili eura za poľské zloté. Po výmene prostredníctvom navigácie mapy.cz schádzame bočnými uličkami na severozápad, na cestu, ktorá vedie okolo Biedronky. Po asi km odbočíme vpravo na Bezmiechowu Dolnú a Gornu, prechádzame okolo letiskovej plochy, nachádzajúcej sa vľavo od cesty. Ide o kopec, kde vzlietavajú  vetrone. Touto cestou sa dostaneme až do Olszanice na hlavnú cestu vedúcu z Leska na Ukrajinu. Tu ideme popod železničnú trať, ktorou v súčasnosti využívajú dreziny zo stanice Uherce Mineralne. V Olszanici  ideme pozrieť zámok blízko cesty pri vodnej priekope resp. jazierku. V zámku a jeho blízkosti sa nachádza väzenské zariadenie, preto sme sa nemohli dostať k jeho blízkosti. Preto sa vraciame späť na križovatku odkiaľ sme prišli,  aby sme si dali pivko pri neďalekom obchode. Po krátkom oddychu odchádzame po hlavnej ceste do Rudenky, pozrieť drevený kostol zasvietený Najsvätejšej Panny Márii. Bola to krátka dvojkilometrová odbočka, vraciame sa späť, aby sme cez Uherce Minerálne mierili do Myczkowiec. Zastavujeme sa v mini ZOO parku, spolu s biblickou záhradou a ďalšími  atrakciami ekumenickej kultúry. Zdržíme sa tu asi pol až trištvrte hodinky  a pokračujeme cez Myczkowce okolo Myczkowckého jazera a Bobrku , odkiaľ už stúpame  už serpentinámi k hrádzi Solinského jazera.  Hrádza ako vždy čo sme tu boli, je promenádou  ako na Karlovom moste, len tých návštevníkov je tu ďaleko viacej, aspoň já mám taký dojem. Novopostavená kabínková lanovka nad hrádzou je v plnom prúde, o záujemcov si nemôžu sťažovať.  Na druhej strane sa nám podarilo nájsť reštauráciu, kde si dávame  obed a potom v stánku pri vode si dávame ešte pivko.  Blížia sa veľké búrkové mračna, tak sa zberáme späť do Leska. Cestou od hrádze už začína kropiť, pri Bobrke sa už rozpršalo, stíhame ale dostať sa k prístrešku pri ceste, kde sa na pár minút schováme. Po asi pätnástich minútach dážď ustál, vydávame sa teda ďalej na Myczkowce.  Asi po piatich kilometroch odbočíme vľavo popod železničný podchod a lesnou asfaltkou a potom lesnou spevnenou cestou sa dostávame na hlavnú cestu do Leska pred Glinne. V Glinnom je uzavretá hlavná cesta z dôvodu dopravnej nehody. Nám sa podarí prejsť po chodníku a ideme do Leska po ceste bez aut na našej strane.  Prefrčíme cez Lesko a mierime rovno k našim chatkám. Večer Peťo začína grilovať doma pripravené mäso suvidovaním. Peťo si dal záležať a teda bolo to nebíčko v papuľke. Keďže Seňor bol už večer zdravotne indisponovaný,  Peťo ho viac ako nahradil. Hneď sme mu jeho post grilovača a kuchára všetci odobrili. Peťo nám dokonale opísa metódu, ktorou  niekoľko hodím doma tepelne upravoval mäso, vakuovo balil a podobne. Proste nás všetkých príjemne prekvapil dokonalým mäskom.  Večer sme si ešte posedeli a podebatili pri pivku a nejakom tom štamperlíku, no nie dlho, lebo zajtra naša cyklotour  pokračuje.

Tretí deň ráno to so Seňorom nevyzerá dobre, preto ostáva doma.  Zvyšok partie ideme popri Biedronke na Lukawicu a k zrúcanine hradu Sobieň.  Bicykle nechávame na parkovisku pri bufete, ostáva pri nich Rado a my ostatní ideme pešo do kopca k zrúcanine. Je tu skupina návštevníkov, tak musíme počkať, aby sa všetci pofotili a aby sme potom mohli aj my na vyhliadku.  Schádzame dole a pri odchode zisťujem, že mám mäkké zadné koleso, preto ho na rýchlo dofúknem a pokračujeme za Zalužom vľavo do Sanoku, kde na jeho predmestí odbočíme vpravo, aby sme cyklotrasou cez les prišli k Sanu a potom ku skanzenu. Nejdeme do vnútra, len si pri krčme sadneme a dáme pivko, kávu a zákusok. Po asi polhodinovom  oddychu ideme do centra na námestie a k soche vojaka Švejka, sediaceho na lavičke. Samozrejme, že si neodpustíme foto pri Švejkovi. Odtiaľ ideme na Zámek Królewski. Prejdeme sa po hradbách a na vyhliadku. Odchádzame z centra Krakowskou cestou, po asi dvoch-troch kilometroch odbočíme vľavo na Sanoczek, potom ďalej  cez Prusiek a v Niebieszczanoch dáme pri kostole krátky oddych. Ďalej pokračujeme na Poraz  a do Zagorza. Zatiaľ čo ostatní idú hľadať nejakú reštauračku, ja idem sám pozrieť zrúcaniny kláštora Kamelitov. Miesto je to vskutku impozantné, s vyhliadkovou vežou, pekne upraveným okolím a hlavne s nádhernými výhľadmi na meander Oslawy, ale aj celého okolia. Po prehliadke schádzam do mesta a v záhradnej reštaurácii pri ceste nachádzam svojich súputnikov.   Po neskorom obede  odchádza Rado so Števom a Janou na chatu do Leska a my štyria ideme ešte pozrieť parnú lokomotívu v železničnom skanzene, neďaleko železničnej stanice. Urobíme si pár fotiek a tiež sa vydávame na našu chatu. Pred večerom si Števo s Janou pobalia svoje elektrobajky a idú domov. Odchádza s nimi aj Rado, keďže má ešte rodinné povinnosti (ako na skoro každej predchádzajúcej cyklotour). Nechávame ho, lebo vieme, že sa vráti. Peťo nám opäť pripravuje večeru, griluje klobásky, syr, cibuľku a pod. Je to paráde, keď máme tak šikovného kuchára. Seňor sa zatiaľ potí paralenom v posteli, veľmi to však nepomáha. Uvidíme čo zajtra, hádam sa to zlepší.

Štvrtý deň začíname praženicou od Peťa (ako od babičky). Po skvelých raňajkách ideme smer Lesko po hlavnej ceste, z kruháča smer Cisna cez most a po hlavnej ceste až do Mchavy. Tu odbočíme vpravo na Kielczawu do Kalnice (ako posledný deň v 2021, kedy sme išli z Baligrodu od Mariusza). V Kalnici odbočíme vpravo na Tarnawu Górnu. V Šriednom Wielkom sa zastavíme v malom obchodíku pri cesta, aby sme si dali pivko. Pripravuje sa tu aj priestor pre dožinky. Po práve rekonštruovanej ceste ideme do Lukowého  a po asi dvoch kilometroch odbočíme vpravo do Olchowej. Ideme trocha stúpaním do dediny a za ňou hľadáme cerkev Soboru Najsvetejšej Panny Márie. Ide o kamennú stavbu – zrušený chrám, ktorý je teraz zakonzervovaný, s novou strechou. Pôvodne som plánoval vrátiť sa späť do Lukowého a odtiaľ cyklotrasou vľavo do Dziurdziówa. Ale po kontrole mapy na mieste, zisťujem, že aj odtiaľ sa dá poľnou a lesnou cestou prejsť k nášmu ďalšiemu bodu trasy. Keďže ide o spevnené a suché cesty, makáme poľom a lesom krásnou prírodou a na vrchole si dáme krátky odpočinok. Na horizonte ešte pár záberov (možno aj pre našu webovú stránku) a schádzame poľom do Dziurdziówej.  Prichádzame do Hoczewa a zastavíme sa pri obchode pred križovatkou opäť na pivko. Predavačkou sme upozornení, že je zakázané piť pivo na verejnom priestranstve, preto sa schovávame na schodisku, ktoré vedie dole do baru, ktorý je teraz nefunkčný. Po krátkom oddychu ideme do Leska k zámku. Trochu sme sa rozstratili, ale nakoniec sa schádzame na nádvorí, odtiaľ ideme do centra na zmrzlinu. Sedíme pod slnečníkom a tipujeme, koľko obyvateľov má Lesk, naše tipy sú 10 000 a viac. Puki cez net zisťuje že 5 400, čo je pre nás zaražajúce, kdže v Lesku a okolí je stály ruch turistov. Asi preto, že Lesko leží na trase k Solinskému jazeru a do Bieszczadského národného parku. Po oddychu schádzame dole k Biedronke, kde si niektorí opäť dáme zmrzline a ideme tiež dokúpiť niečo na večeru a raňajky. Prichádzame na chatu ideme pripraviť večeru. Medzi tým sa pred večerom vrátil Rado, a keďže Seňorov stav sa nijako nelepšil, rozhodol sa Vasiľ, že sa vráti domov aj so Seňorom. Balíme aj batožinu, ktorú nám Vasiľ zvezie domov, nechávame si len to najnutnejšie. Ostávame teda piati na poslednú etapu. Peťo opäť pripraví parádnu večeru, sedíme dlhšie do noci a preberáme dnešnú etapu.

Po dobrých raňajkách, ktoré opäť boli v Peťovej réžii, balíme všetko, čo ostalo, dávame do poriadku celú chatu a triedime zostávajúci odpad, keďže to bola priorita majiteľky, len aby sme potriedili čo sa dá. Zvyšné potraviny sme si rozdelili, aby každý niečo viezol. O desiatej ešte spoločné foto, kľúč nechávame pod rohožkou a odchádzame smer Lesko a Medzilaborce.  Za mostom odbočujeme vpravo po cyklotrase 5A Wzgórze Gruszka, stúpaním sa dostaneme na vrchol asi 515m n.m. a zíjdeme zjazdom do Tarnawy Górnej. Odbočíme vľavo a dolinou, ktorou sme išli včera ideme cez Lukowe do Šriedneho Wielkeho, kde sa zastavíme v priestore, kde je všetko pripravené na Dožinky Gminne. Dáme si síce zo svojho pivka, lebo pod stánkom ešte nečapujú, oddýchneme, pár spoločných fotiek a ideme ďalej, keďže pred nami je ešte riadne štreka. Po asi dvoch kilometroch odbočíme vpravo cez potok Kalniczka a vľavo proti prúdu asfaltovou cestou začíname stúpať. Po 500m z cesty smerujúcej rovno hore odbočíme vľavo a zakrátko sa dostaneme do lesa. Stúpame až do 555m n.m. , cesta je dobrá, spevnená, stará lesná asfaltka. Na vrchole si trocha oddýchneme, posilníme sa , krátko ideme po modrej turistickej Sanok-Chryczczata a potom schádzame dole na hlavnú cestu pod Kulasznym. Cez Szczawne do Rzepedža a odbočíme na brody, ako pred dvoma rokmi, ale teraz už aj s Peťom. Ďoďo sa hneď na prvom brode vyzýva, nechce „pokúšať šťastenu“. Prechádzame Preluky a Duszatyn a mierime do Smolníka do Zagrody Chryszczaty, kde si dáme obedňajšiu prestávku s pivkom a jedlom podľa vlastného výberu. Oddýchnutí a najedení ideme skratkou okolo Chaty na konci sveta a železničnej stanici Lupkow mierime na štátnu hranicu nad tunelom. Turistickým chodníkom zídeme k portálu tunela, ako vždy spoločné foto a odtiaľ už len dole do Paloty a Vydrane. Krátku prestávku s posedením si dáme u Pukia, trocha rozoberáme opäť vydarenú cyklotour po Poľsku, rozlúčime sa a vo štvorke mierime domov. Ďoďo s Peťom si idú k Radovi po batožinu, mne ju dovezie k bytovke. Po osprchovaní sa schádzame pred večerom už len v trojici (Rado, Ďoďo a ja) na pivko v Lune. Bola to náročná, krásna a asi najdlhšia cyklotour. Pribúdajú nám roky ale aj kilometre, tento rok 305km . Sme čím ďalej tým viac trénovaní a máme na to kondíciu. Teší nás, že to v pohode zvládame. Počasie aj tento krát prialo, až na nejaké tie prehánky, ale to len aby sa nám neprášilo pod kolesami. Ubytovanie bolo parádne, ale hlavne sme objavili nového kuchára – Peťa,  ako na večerné grilovačky, tak na raňajky. Ďakujem všetkým za účasť vo dvanástom ročníku putovania po Poľsku. Už sa teším na ďalší. 

FOTO 1A TU : https://photos.app.goo.gl/JiRYfnVDnaurXFTd7

FOTO 1B TU : https://photos.app.goo.gl/A1MQY9ZdtyahxYPu5

 

FOTO 2A TU : https://photos.app.goo.gl/Pr3Sq9AQNJWbFoio7

FOTO 2B TU : https://photos.app.goo.gl/UWWRe8n8uAK63YEM9

 

FOTO 3A TU : https://photos.app.goo.gl/DD1oFwo6o8FSBCF1A

FOTO 3B TU : https://photos.app.goo.gl/N5gxuHJBz3fs4E5AA

 

FOTO 4A TU : https://photos.app.goo.gl/upL2B5YrmqwmeEzT9

FOTO 4B TU : https://photos.app.goo.gl/YthwwH9Sz8ngGCh57

 

FOTO 5A TU : https://photos.app.goo.gl/tPQ9vmG4SefYwj9N9

FOTO 5B TU : https://photos.app.goo.gl/jb289jspybmgNf6A8