14. ročník ideme na konci auguste, teda od 27.8. do 31.8.2025. Už skôr som avizoval, že ideme „s plnou poľnou“ a teda s batožinou, takzvane na ťažko. Na trasu sa rozhodli isť skalní a to Ďoďo, Rado, Puky, Edo a ja.  Peťo nás vyprevadil na prvú etapu, skoro až do cieľa. S Edom a jeho účasťou to nebolo jasné do poslednej chvíle, ale nesklamal. Okolo deviatej sa stretávame pri múzeu, práve tam kladú veľké písmena AW a imitáciu Cambelovej  - Warholovej plechovky. Peťo ešte skočí pre plechovky piva do Tesca. Dávame Ďoďovi skladanú po 100€ a ideme do zmenárne k Ďoďovi H. zmeniť na zloté. Plán cesty je po lyžiarskych strediskách, hlavným cieľom je Brzozow a plánovaný návrat v nedeľu, posledným prázdninovým vlakom zo Sanoku do Medzilaboriec.  Takže po počiatočných organizačných aktivitách vyrážane smer Čeretižné a Jasliska. Počasie na cykloturistiku je výborné. V Čertižnom sa na Radov podnet zastavujeme u Marcela Vasilenka na jeho chalupe a ideme na krátku návštevu. Trocha posedíme, podebatime, dáme nejaký ten kalištek a asi po pol hodinke vyrážame do Jaslisk.  V Jasliskách dáme v krčme na terase regionálne čapované za 18 PNL, trocha nakyslé, má špecifickú chuť, preto si viac nedávame. Odtiaľ ideme po stopách  druhého ročníka a teda do Zyndranowej.  Tu sa zastavíme na krátky odpočinok v skanzene, na návštevu obydlí a múzea nejdeme. Zastávku na obed si dávame v reštaurácii na križovatke v Tylawe. Dáme si na neskorý obeh grilované rebierka, porcia je to veľká a veľmi chutná. K tomu dobré čapované pivko, aby sme to do Chyrovej ešte v pohode zmákli. Po grilovaných rebierkach ideme do Chyrove. Na križovatke pred Chyrovou, sa s nami Peťo lúči, lebo ešte ho čaká dlhá štreka domov cez  Jasliska. K ubytku to máme cca 2,5km dole kopcom. Prichádzame k pekným dvom chatkám, v jednej z nich budeme dnes nocovať. Mladý domáci pán nás privíta a ukáže nám vnútorné priestory chatky. Na poschodí máme dve spálne, v jednej  budem s Pukym, v druhej bude Ďoďo s Radom a dole na prízemí Edo. Večer ešte posedíme pri pivku a dáme nejaký ten kalištek po 54-och kilometroch s batožinou.

Ráno vo štvrtok po raňajkách vyrážame krátko po deviatej. Zaplatíme 580 PNL, domáci nám ešte dá tip na vodopád po ceste asi 2km nižšie od chaty. Našiel som to na mypy.cz a vydávame sa teda k vodopádu. Odbočíme vľavo na poľnú cestu popri domu, necháme bicykle aj s Radom a ideme pozrieť vodopád. Po vyšľapaných cestičkách nachádzame „vodopád pri mlyne“ v hlbokom kaňone potoka. Mlyn bol zničený na konci druhej svetovej vojny, vodopád v Ilwe ostal. Odtiaľ ideme na druhú stranu hlavnej cesty v Ilwe. Ideme stúpaním najprv asfaltovou a potom spevnenou šotolinovou cestou na vrch Liwocz s vykrývačom a výhľadom na hraničné pohorie Nízkeho Beskyda. Tu sa ale nejako potratíme, lebo sme sa nečakali na odbočke a nie každý ide po trase, ktorú som ráno preposlal všetkým, aby vedeli, kade ideme.  Na križovatke v Palacowke po pár telefonátoch a navigácii sme sa zišli a už v pätici cez Kobylany a Chorkówku odbočíme k ďalšiemu dnešnému cieľu a tou je Bobrka a múzeum Naftového priemyslu. Kupujem lístky do múzea a ideme pozrieť veľký muzeálny komplex venovaný ťažbe ropy v tomto území. Prehliadke venujeme cca hodinku, ak by sme to chceli prejsť dokonalejšie aj so sprievodcom, museli by sme tu byť minimálne pol dňa. Napriek tomu to stálo za návštevu. Od múzea ideme cez Wietrzno, kde odbočíme vľavo poľnou cestou k rieke a hľadáme lávku do Rowného, nachádza sa na mapy.cz. Lávka tu ale nie je, preto sa riekou prebrodíme na druhú stranu popod diaľničný viadukt. Podarí sa nám prejsť do Rowného, ušetrili sme obchádzku asi 3km.  Prichádzame k obchodu, že niečo kúpime na cestu a večeru, ale nakoniec usudzujeme, že je ešte ďaleko do cieľa. Tu sa k nám chtiac-nechtian prikmotril miestny štamgast, aby sme mu kúpili fľašu vodky, lebo má dnes narodeniny (asi štyridsať), bol už dosť na mol, tak sme ho nechali. Ako sme neskôr videli, podarilo sa mu samému kúpiť fľašu, len nevieme, či s ňou aj došiel domov. My ideme cez Lubatowku do Lubatowej. Tu si už kupujeme niečo zjesť a vypiť pivko, lebo nás čakajú ešte „dobré skratky“. Rado ponúkne miestneho štamgastu a ten na oplátku vytiahne fľašu z vrecka a núka Rada. Naplnení a posilnení sa vydávame dobrým asfaltovým stupakom smerom na Iwonicz Zdroj a potom na Balucianku. Cestou z druhého kopca do Balucianky som dostal defekt na zadnom kolese, vymením len dušu, Puky malým kompresorom rýchlo nafúkne a tak po krátkom čase pokračujeme dole. Schádzame  cez Balucianku na hlavnú cestu do Rymanowa, po asi 300m odbočíme vpravo , aby sme dnes už štvrtým stupakom asfaltovou a šotolinovou cestou prešli cez Wisloczek do údolia rieky Wislok a ďalšieho lyžiarskeho strediska Pulawy. V reštaurácii Amadeus pod vlekom si dávame večeru.  Okolo ôsmej večer prichádzame po dnešnej kráľovskej 60 kilometrovej etape  s nastúpanými 1440 metrami na ubytovanie Pulawy 22. Na ubytovni nie sme sami, je tu aj niekoľko Poľských turistov. Večer posedíme pri telke a pivku, dnes som na izbe s Edom zatiaľ čo Rado, Ďoďo a Puky sú na druhej trojposteľovej izbe (Rado je na medziposchodí), ubytovanie je pekné, čisté, „ se vším všudy“.

Ráno si dávame raňajky, čajík, káva a pod., kalištek nemôže chýbať. Vyplatíme ubytko 400 PNL, poďakujeme za skvelé ubytko a odchádzame smer nádrž Sieniawa a Brzozow.  Za Rudawkou Rymanowskow odbočíme vpravo pozrieť Šciana Olzy – skalný útvar pri rieke Wislok. V týchto priestoroch sa pripravuje veľká akcia na 29.-31.8. – poľnohospodársko-strojársky trh, požehnané ukončenie prázdnin, všetko je vo veľkých prípravách. Škoda, že tu dnes nebudeme, lebo program sľubuje veľkú zábavu.  Zdržíme sa tu asi pol hodiny a ideme ďalej na Sieniawu.  Nádrž obchádzame z pravej strany , cez Mymoň vedľajšiou cestou popri Wisloku prichádzame do Beska. Prechádzame popri kaňone aj popri perejách už blízko Beska. Tu pri hlavnej ceste za mostom nachádzame Pizza Vegas Pub - bar na poschodí a dávame po pivku.  Po polhodinke ideme do Haczowa, kde sa zastavíme pri drevenom kostole Nanebovzatia Najsvätejšej Panny Márie z 1459 roku  (pamiatka Unesco), je otvorený  tak ho navštívime. Je tam sprievodkyňa s niekoľkými návštevníkmi, tak aj my počúvame je výklad. Kostol sa vo vnútri rekonštruuje, vyzerá to dlhú rekonštrukciu. Cez Jablonicu Polsku prichádzame na veľmi rušnú cestu Krosno – Rzeszow. Cestou hľadáme skalné pieskovcové útvary. Prvá odbočka je negatívna, sú hlboko v lese. Na druhej je cesta zatarasená závorou, tu prekračujeme, ale aj tak sa vraciame späť, lebo sa nedá pokračovať. Späť na vedľajšej ceste vidím, že mám defekt na prednom kolese. Opäť mením dušu a Puky fúka koleso, ide to raz-dva. Po pár minútach pokračujeme ďalej k odbočke na Orzechowku. Tu sa ale opäť vyberieme naspäť  hľadať pieskovcové skalné útvary, darí sa nám,  po asi päťsto-šesťsto metroch popri lesnej ceste nachádzame niekoľko pieskovcových monoskalných útvarov. Robíme si spoločné foto aj rôzne momentky. Cieľ dnešnej trasy sa vydaril. Vďaka patrí hlavne Pukymu, lebo nástojil, že už keď sme tu, aby sme to ešte skúsili. A stálo to za to. Neboli to sice Prziadky pri Kamienu, ale tiež to stálo za prehliadku. Odtiaľ sme do Brzozowa mali už len dole a krásne sme si to užívali. V meste sme sa zastavili na námestí s fontánou, s peknou radnicou, ale reštaurácie nikde.  Z Brzozowa s išli do Humnisk, kde sme mali ubytovanie, ale najprv sme šli do reštaurácie Pod lipou, tu bol aj obchod, tak sme si nakúpili, dali si dobrú večeru. Tu sa Puky dozvedel dobrú správu, že je dedom, jeho dcére Miške sa narodila Hanka. To bola opäť príležitosť  na zapitie dobrej správy. Po večeri ideme na ubytovanie Humniska 694A - Dwa swiata.  Domáci pán nás už čakal, ukázal nám chatu na naše dve noci, svojsky  a zaujímavo zariadenú „se všim všudy“, čo nám aj na naše dve noci bohate stačilo. Večer sme strávili rozoberaním dnešnej 56 kilometrovej trasy s našimi postrehmi pri pivku a nejakom tom kališteku, ale s mierou. Tu sme tiež rozhodli o zmene plánu, keďže na druhý deň išiel Puky domov na rodinnú oslavu.  Pôjdeme ho odprevadiť do Rymanowa  a v nedeľu si dáme trasu cez Rymanow do Jaslisk,  Čertižného a domov. Ale to až v nedeľu. Zmena bola navrhnutá aj kvôli tomu,  že keď sme vyrazili na bicykloch z domu tak sa na nich vrátime aj domov. Hádam to s batožinou v pohode zvládneme.

Dnes raňajky opäť z našich zásob, varené párky, zelenina, nejaká ta kašička a kalištek na dobrý deň. Puky je zbalený a my ho vyprevádzame dnes na ľahko.  Do Rymanowa makáme o sto šesť, veď ideme bez nákladu a Puky ide s nami v pohode. Asi preto, že sa vracia domov. V Posade Górnej v Rohatom hostinci si ešte dávame spoločný obed s pivkom. Posedíme, podebatíme a vonku sa s Pukym rozlúčime a poprajeme šťastnú cestu.  My sa vydávame späť do Humnisk, cestou meníme smer do Brzozowa. Tu nájdeme neďaleko kostola pizzeriu,  kde si dáme pivkou a meníme opäť kurz. Ideme pozrieť veľký, dvoj vežatý kostol v Steraj Wsi, asi tri kilometre za Brzozowom na sever.  Tento kostol sme videli, keď sme prichádzali bočnou cestou do Brzozowa.  Bazilika Nanebovzatia Najsvätejšej Panny Márie  je neskoro barokový chrám s bohatou výzdobou a bohatou históriou, siahajúcou do 15. Storočia. Bola postavená v rokoch 1730-1760 paulínmi, dnes sa o ňu starajú jezuiti. Je známa zázračným obrazom Matky Božej Staroviejskej. Na hlavnom oltári baziliky minor sa nachádza kópia zázračného obrazu zobrazujúceho scénu Uspenia Panny Márie a Nanebovzatia Panny Márie. Originál (namaľovaný na začiatku 16. storočia na lipových a jedľových doskách, korunovaný v roku 1877) záhadne vyhorel v roku 1968. V roku 2006 Ústav národnej pamäti oficiálne potvrdil spálenie obrazu komunistickou tajnou políciou a udalosť klasifikoval ako komunistický zločin. Páchateľ zločinu zostal neznámy. Po stáročia kardináli a biskupi vykonávali púte k zázračnému obrazu Panny Márie. 10. septembra 1978 sa konali oslavy 100. výročia korunovácie zázračného obrazu, ktorým predsedal kardinál Karol Wojtyła, ktorý bol o mesiac neskôr zvolený za pápeža. Mali sme opäť šťastie, baziliku práve otvorili, keď sme tam prišli, pozreli sme sa dnu a potom naše kroky zamierili do Biblickej záhrady. A to bolo s bazilikou minor ďalšie vyvrcholenie dnešného dňa. Prešli sme dejinami biblických príbehov Židov aj životnej púte samého Ježiša. Prostredie záhrady ukľudňuje myseľ a blažene pôsobí na dušu i telo. Relax a pokoj sa na nás prenáša plným priehrštím. Odtiaľ ideme k našej reštaurácii Pod lipou a to bočnými cestami popri novom obchvate mesta. Opäť si dáme chutnú večeru, mimochodom nás opäť ako včera obsluhoval robot – mačička. Medzi tým sa nám ozval Puky, že došiel domov v poriadku. Na ubytko už prichádzame skoro za tmy. Pred nami je už posledná noc z tohoročnej cyklotour. Oproti v lepšej chate je partia dievčat, ktoré si takto prišli „mejdanom“ ukončiť prázdniny. Dnes sme si ukrojili ďalších 67 kilometrov, dobre že bez batožiny, na ľahko.

Dnes v nedeľu nám na raňajky Ďoďo pripravil praženicu, samozrejme boli aj párky, chlieb s maslom a džemom, jogurt a kašička. Balíme každý svoju batožinu, zvyšné potraviny a pivko na cestu. Rozprávame sa ešte s domácim o jeho ubytovaní, zaplatíme za dve noci 500 PNL, rozlúčime sa a vyrážame niečo po deviatej na Rymanow. V kúpeľoch pri trhovisku – pešej zóne nachádzame reštauráciu, kde sa ešte dobre najeme a oddýchneme. Okolo pol druhej vyrážame domov, stúpaním cez Krolik Polsky, do Jaslisk. Tu bol dnes odpust, stánky pomaly balia a pri kostole stretávame Rasťa s Ivanou a jej rodičmi. Dáme ešte spoločné foto a vyrážame na hranicu. Cestou míňame Marcela na terénnom aute, smerujúcom do Jaslisk. Tak ako nás vyprevadil v stredu, tak nás privítal na ceste späť domov. Ešte krátka zastávka s fotom na hranici a už si to šinieme do Čertižného a Medzilaboriec, po 67 kilometroch doma. Bola to náročná, ale pekná 304 kilometrová cyklotour. Putovanie s plnou poľnou má svoje čaro, dobré bolo to, že sme ubytko mali zabezpečené vopred. Ponorkovou nemocou sme netrpeli, ako partia vychádzame navzájom v pohode. Samozrejme, že sa navzájom doberáme, ale všetko je korektné a s mierou a hlavne so srandou a humorom, ten nesmie chýbať. Trocha chýbal Peťo, ale aspoň bol s nami v prvý deň. Ďakujem vám chlapci za účasť a každého prínos do dobrej nálady, ktorá nám nikde nechýbala, hoci bolo ťažko. A že občas bolo, to si nemusíme klamať. Veď o tom sú naše cyklovýjazdy, o prekonávaní nielen kilometrov, ale aj samých seba. Ešte raz srdečná vďaka. Teším sa už na jubilejný pätnásty ročník.

FOTO TU : https://photos.app.goo.gl/r5xNiM49ztiWGZWk9

TRASA 1 : https://mapy.com/s/pekobuvuva

TRASA 2 : https://mapy.com/s/cubobafane

TRASA 3 : https://mapy.com/s/fusoputube

TRASA 4 : https://mapy.com/s/latezajadu

TRASA 5 : https://mapy.com/s/fedekepuke