Počasie ako na objednávku nás privítalo "kolo Andrija", škoda že sme boli len dvaja /Edo a Laďo/. Žeby už sezóna cykloturistiky skončila? Či už to bude záverečná jazda, alebo nie, vydávame sa opäť do Poľska po cykloturistickom chodníku cez Kalinov. Zastavujeme sa pri Sašovi vo Vydrani, ten však má iné plány, ako aj Vasiľ, Takže šľapeme na hranicu vo dvojici. Odpočinok máme pri informašných tabuliach, ktoré vo veľkom na slnku okupujú lienky. Bicykle hore na hranicu tlačíme. Ešte v kopci na odpočívadle odbehneme do lesa pozrieť zrub a cestou asi 2 min. od chodníka nachádzame studničku - jediný prameň pri hranici, kde je možné doplniť čistú vodu. Po hranici už jazdíme, k odbočke na táborisko Jasielko je to asi 1,5 km, cesta je pekne vystlaná lístím. Zjazd do Jasielka je parádny, cesta dole je suchá, posypaná lístím, ktoré šuchoce ako šušťaky. Na táborisku stretávame dva páry turistov, neskôr však prichádzajú starší cyklisti /sú traja, jeden mešká/. Po desiatich minútach prichádzajú  ďalšie skupinky už mladších cykloturistov, aj rodinky s deťmi, táborisko zrazu žije jesennými návštevníkmi, kladú sa ohne, opeká sa slaninka či klobáska, proste pekná idilka za slnečného svitu. Odchádzame, lebo nás čaká ešte hranica, presnejšie Haburské rašeliniská. Cestou za táboriskom je vidieť jazierka. Nedá nám, aby sme to nepreskúmali. Staviteľ bobor sa tu riadne vyznamenal, postavil si 2 metre vysokú hrádzu, ale čo je zaujímavejšie,dal dole stromy o priemeru kmeňa cez 50 cm. Obdivujeme jeho staviteľské územie, má ti nerušený pokoj, veríme, že to tak aj zostane. Cestou ďalej ešte pozrieme bývaly cintorín asi po vysídlenej obci. Prechádzame cez potok popri drevenej lávke smerom k hranici. Sme dvaja, tak šlapeme hore až na hranicu. Tu sme sa trochu zle zorientovali, ale napokon ideme správnym smerom-na západ po hranici a prichádzame k drevenému chodníku cez Haburské rašelinisko /690 m n.m./. Po hranici postupujeme ďalej, až sa dostávame na lúku, ktorú prechádzame smerom na juh. Presnejšie na lesná hrebeň, kde sa nachádza lesná zvažnica. Cesta zapadaná lístim nás vedie po hrebeni, na križovatke po asi 500 m ideme vľavo a dostávame sa prudším klesaním až k novej urbarskej ceste vedúcej do Habury. Edo si dosť zanadával na lesnú cestu pokrytú jesenným lístim, cesta dole je už OK. Ešte si vyfotíme pár úžesných pohľadov na jesennú prírodu zaliatu slnkom a poďho do Habury. Slnko je už za kopcami, takže cestou do ML je dosť chladno, aj preto sa neponáhľame. Prichádzame v čase, kedy skončil v ML futbal, mesto je preto plné ľudí. Za jazdy sa lúčime a rozchádzame. Dnešný trek bol pekný, nie namáhavý, ale zaujímavý. Hlavne bobria hrádza stála za to, ale aj rašelinisko so svojím prostredím je zaujímavé. Asi to už bol posledný tohoročný trek. Škoda. Dovidenia na úvode novoročnej cykloturistickej sezóne.