A máme tu posledný deň našej cykloakcie. Keďže sme sa večer dohodli, že dnes vyrazíme o niečo skôr ako inokedy, aby sme do ML prišli okolo 14-tej, raňajky máme teda už o 7:30. Vasiľ nás príjemne prekvapil. Hneď ráno vytiahol fľaštičku, aby sme si pripili na jeho 46-ku. Zároveň sme pripili aj na zdárne ukončenie našej cyklotour. Chlapci ma hneď oslovili, aby som takúto cestu naplánoval zasa, najneskôr o rok. Keď som to tak prehodnotil, zasmial som sa s Vasiľom, že to bude asi na jeho, alebo na moju päťdesiatku. A to z toho dôvodu, že nám trvali 4 roky, kým sme sa vybrali na ďalšiu cykloakciu po Ukrajine v roku 2008. Po raňajkách, kedy už dojedáme všetky zásoby, balíme batožinu a odchádzame od Mariusza okolo deviatej. Ešte pár záberov pri penzióne a v parku pri tanku T34. Po asi 2 km odbočujeme vpravo na Bystre a Rabe.  Bystre je rekreačná oblasť s lyžiarským vlekom, chatovámi osadami a asi dvomi veľkými horskými chatami. Medzi 2. a 3. kilometrom je minerálny prameň s pumpou. Ide o vajcový prameň s pekným korytom potoka, tečúcim hneď vedľa prameňa.  Stúpame ďalšie asi 4 km k breze s tabuľkou Rabe. Pozeráme do mapy a zisťujeme, že niekde dole sme prehliadli odbočku k cerkvi, alebo jej základom. Asi to nebolo až tak dobre označené, že sme si to nevšimli. Nikomu sa už ale nechce vracať späť. Keď tu stojíme, ja ešte idem pozrieť odbočku vpravo. Vedie k starej turistickej chate s prístreškom a turistickými značkami na Chryszczatu, Žebrak, Duszatynské jazera a pod. Nás čaká ešte 3-4 km stúpania na Žebrák. Cesta je čím ďalej, tým horšia. Ide i štrkový povrch s kameňni, kolesa prešmykujú, treba preto ísť viac po okraji cesty. Vrchol vo výške 846 m zdoláva ako prvý Vasiľ, za ním Edo, potom Rado so mnou a posledný prichádza Ďoďo. Vasiľ hneď ako odmenu za zdolanie Žebraka rozdáva krowky, prišli veľmi vhod, lebo cukry a energiu je potrebné doplniť.  Dole pred stúpaním bolo hmlisto, zatiaľ čo na vrchole sa rozjasnilo, ukázalko sa slnko a bolo veľmi príjemne. Obliekame sa pred zjazdom, ktorý bude náročný, keďže povrch novej cesty dole je s drobnými kamienkami. Po asi 6,5 km zjazde schádzame do Woli Michowej. Odtiaľ ideme na Smolnik, Lupkow a Radoszyce na hranicu. Míňame ovce, salaš a hlavne pekné pohraničie. Ešte že premávka je kľudná, občas nejaké auto. Ale zďaleka nieje to tu také rušné ako pri Solinskom jazere. Odbočujeme na cestu na hranicu, Edo si urobil skratku cez dedinu a čaká nás. Postupujeme teda spolu k hranici. Neodpusíme si prestávku pri prameni, kde tankujeme čistú pramenitú vodu. Vedľa prameňa sedí postarší pán a pýta sa nás odkiaľ a kam ideme. Keď sme mu povedali, že sa vraciame zo Soliny, čuduje sa. Nieje sám z poliakov, ktorý hovorí o našej peknej Zemplínskej šírave, o teplej vode a o tom , že Solinské jazero je studené. Nám sa to ale nezdalo, lebo sme sa okúpali veľmi dobre. Keď sme tesne po dvanástej zdolali hranicu , všetci si vzájomne gratulujeme k zdárnemu zdolaniu našej cesty a potrasieme si vzájomne pravicou. Pod prístreškom zhodnocujeme prejdených asi 270 km počas piatich dní putovania po krásnej prírode, po asi desiatich vysídlených obciach počnúc Balnicou, Solinkou, Lopienkou, cez Zawój, Luh, Jaworzec.......a končiac dedinou Rabe. Vtom mi zvoní telefón a na druhej strane Viťo. Nezabudol. Oznamujem mu, že sme na hranici a on, že srnčí guľáš je pre nás pripravený. Tak teda sadáme na bicykle a v kolone schádzame do Paloty a Vydrani. Tu pozravujeme Saša s Janou a zaparkujeme u Viťa pod prístreškom. Pokrstili sme ho a pripili na zdarný koniec nášho päťdenného putovania.Vraciame sa chvala Bohu všetci živí a zdraví.  Guľaš je výtečný /Viťo sa vyznamenal/, došiel aj Sašo s Janou, doniesli aj koláče, preto posedenie bolo výborné. Ďakujeme vám.  Asi po hodinke odchádzame do ML, Vasiľ ale ostáva pri Bickových. My štyria ideme do Esa do záhrady, aby sme tam rezaným oficiálne ukončili našu Cyklotour  2012 Bieszczady-Solina. Posledný deň sme prešli 49 km a nastúpali sme 780 výškových metrov.

Keď mám v krátkosti zhodnotiť tento päťdňový cyklotrek, čo dodať. Prvé a základné rozhodnutie bol dátum, počasie vyšlo ako na objednávku. Druhým takým dobrým rozhodnutím bolo, že sme Vasiľovi dali dôveru starať sa o náš bank, keďže hneď na začiatku sme rozhodli o skladaní sa, lebo výdavky boli ako na jedlo, tak na ubytovanie, občerstvenie a pod. Cesta bola dobre naplánovaná, veľa kilometrov sme robili po lesných a vedľajších cestách, krásnou prírodou a prírodnými rezerváciami. Denne sme urobili taký počet km, aký nám v pohode vyhovoval. Ubytovanie bolo všade, nebolo potrebné objednávať dopredu, maximálne nám vyhovovalo, všade bola sprcha, posedenie, varná kanvica, niekde kuchynka a pod. Nebol problém s jazykovou barierou, čo nám chýbalo, to sme kúpili, ale najlepšie bolo to, že nikde od nás nechceli občianske preukazy, alebo pasy, nepotrebovali mená ubytovaných a cena sa s majiteľmi dala dohodnúť. Ubytovanie bolo od 25 do 35 zl. na osobu a noc, pivo za 4-6 zl., ceny potravín ako u nás, večera za cca 20-25 zl. / kurz 1€=4 zl. /. Tak ako ja, myslím že aj ostatní sú plní pekných zážitkov z celej trasy. Ďakujem Radovi, ktorý obohatil naše putovanie o veľa humorných príhod, o hlášky a vtipy, proste staral sa o zábavu. Ďakujem Edovi, ktorý nám občas nosil batožinu s jedlom, ruksak s desiatimi pivami, pojazdnými sladkosťami a pod.  Aj on sa staral o dobrú zábavu, hoci bol našim najmladším členom. Ďakujem Ďoďovi, ktorý bol ako náš hlavný kuchár, aj keď sme ho na trati občas čakali, prišlo nám to vhod, lebo sme si viac oddýchli. Dík aj za tie rezne v Ruskom sedle. Poďakovanie patrí aj Vasiľovi, ktorý svojou skúsenosťou prispel k zdárnemu priebehu celej akcie, keďže sa staral o bezpečnosť so spätným zrkadlom a oznamovaním na klakson o blížiacom sa aute. Signály sme mali  vopred dohodnuté.  Ako správny zásobovač a pokladník sa staral o naše zásoby.  A v neposledom rade som rád aj za seba, že sa nikomu nič nestalo a že sme zdraví dorazili až domov. Až na dva Edove defekty a jedno uštipnutie včelou, ale to patrí k cykloturistike. Dík chlapci, že ste sa bez problémov riadili mojím plánom jednotlivých etáp. A aj keď bolo občas ťažko, alebo že sme niekde zachádzali, stále ste potom zhodnotili, že to stálo za to. Takže športu zdar a cykloturistike zvlášť. Do videnia na ďalšom podobnom cykloputovaní.

Laďo M.