Dnes začíname trasu bez raňajok a ideme k Sinevirskému jazeru, čo je niečo ako naše Morské oko. Laďo ostáva na izbe, Viťo ide s nami, hoci včera tam bol. Takže deviati ideme hore úžasným údolím rieky Terebľa. Cestou zastavujeme pri bunkri z už spomínanej Arpádovej línie. Prichádzame k záchrano-chovnej stanici pre karpatské medvede tzv. rehabilitačné centrum. Návšteva centra stojí za to a sme tu bez vstupného, lebo z personálu tu ešte nikto nieje. V obore sa nachádza asi 35 medveďov a asi 25 z nich sme videli. Pokračujeme do Sinevirskej Poľany, ktorá vo mne a Sašovi zanechala v roku 2002 silný dojem malebnej dedinky pod horami. Cestou míňame niekoľko kempov a táborisk. Pri vstupe do dediny ideme pozrieť niekoľko vlkov a to karpatského, kanadského a severského. Prechádzajúc dedinou si uvedomujeme, že komercia, biznis a cestovný ruch vstúpili aj do tejto oblasti. Za dedinou pri kolibe dostáva Viktor defekt, opäť Peťo robí hlavného servismena. K Sinevitrskemu jazeru platíme vstupný poplatok a ostrým stúpaním úzkou cestou sa dostávame až k spomínanému miestu. Miestni podnikavci práve rozkladajú stoly s tovarom, hlavne ochutené medy a rôzne suveníry. Doprajeme si zaslúžený oddych a hneď plánujeme raňajky v kolibe na spiatočnej ceste. Spoločným fotom zatĺkame ďalší zlatý klinec dnešného programu. Po raňajkách v kolibe sa vraciame späť s tým, že ideme ešte pozrieť múzeum splavovania dreva. Po krkolomnej ceste prichádzame na miesto, našťastie sprievodcu sme zastihli pred odchodom. Previedol nás celým areálom a podal pekný výklad v múzeu o práci chlapov pri splavovaní dreva. Hrádzou sa zachytávala voda a raz za týždeň potom splavili drevo formou plti, spojených za sebou – až 300m3 dreva naraz. Prichádzame k penziónu, balíme veci a Ďoďo bude dnes sprievodným vodičom. Čaká nás cesta do Koločavy. Máme šťastie, vďaka Renáte máme možnosť pozrieť drevenú cerkev aj so sprievodcom. Ten čakal inú skupinu, ale tá meškala, tak zobral nás a stálo to za to. Cerkev Svetého Ducha z roku 1795, slúžila za socializmu ako múzeum ateizmu. Pri cerkvi sú pochovaní četníci, ktorých zastrelil Nikola Šuhaj. Múzeum Ivana Olbrachta bolo zatvorené, takže sme ho nenavštívili. Z Koločavy nás čakala cesta popri vodnej nádrži na juhozápad. V Drahove odpočívame a dávame si niečo na jedenie, ide skôr o suchý obed. V Zolotarove si už doprajeme dlhší odpočinok aj s jedením a pivkom. Zároveň v obchode nakupujeme cukríky a iné sladkosti, keďže zajtra v nedeľu ideme domov. Prichádzame na hlavnú cestu z Chustu na Rachiv. Do Chustu k hotelu prichádzame okolo pol ôsmej. Hneď balíme bicykle do dodávky a na nosič na zadná dvere. Po hygiene a vybalení sa si sadáme do reštaurácie, aby sme si dali dobrú večeru, pivko a zhodnotili celé naše cykloputovanie.

TRASA TU :https://www.bikemap.net/sk/r/4323412/#/z10/48.3845302,23.5327148/terrain

PÁR FOTO TU: https://photos.app.goo.gl/efdvGBbbeMiayFP66

PEŤOVE FOTO TU : https://photos.app.goo.gl/FvxAY71CC3rS3DPw5